Absolventská prax a aktivačné práce nepomáhajú

8.2.2011 11:34 Stanislava Luppová
Nezamestnanosť mužov

Bratislava - Slovensko už roky vlieva milióny eur do nástrojov na zvyšovanie zamestnanosti, ktoré nemajú takmer žiadny efekt. Napríklad aktivačné práce nielenže nepomáhajú ľuďom zamestnať sa, dokonca vysvitlo, že šancu nájsť si prácu zmenšujú.

O niečo lepšie je na tom absolventská prax. Mladí ľudia, ktorí túto prax absolvujú, však majú na trhu práce len o niečo lepšie šance ako ich rovesníci, ktorí si absolventskou praxou neprešli.

Čítajte aj: Vyhodeným železničiarom chce vláda nájsť prácu

Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministerstva financií. Analýza odhalila, že niektoré nástroje na zvyšovanie zamestnanosti sa jednoducho míňajú svojmu účinku.

Ministerstvo práce uvažuje nad tým, že neefektívne nástroje zruší.

Absolventská prax

Mladý človek, ktorý si po skončení školy nenájde prácu, si môže zvoliť absolventskú prax. Tí, ktorí túto prax absolvujú, však majú len o niečo vyššiu šancu nájsť si zamestnanie v porovnaní s rovesníkmi, ktorí na absolventskej praxi neboli.

"Napriek pozitívnemu vplyvu absolventskej praxe na šancu participantov sa zamestnať možno hovoriť o relatívne nízkej efektívnosti výdavkov na tento program," konštatuje sa v analýze Inštitútu finančnej politiky.

Najviac absolventov bez práce mala VŠ v Prešove

Šanca ľudí nájsť si prácu s absolventskou praxou bola len o tri percentá vyššia ako bez nej. IFP analyzoval efektívnosť absolventskej praxe v rokoch 2006 až 2009.

Z rozpočtu pritom tečie na tento nástroj zvyšovania zamestnanosti už roky nemalá čiastka peňazí. Len v roku 2009 vynaložil štát na príspevok na absolventskú prax 12 miliónov eur.

Aktivačné práce

Ďalším nástrojom na zvýšenie zamestnanosti sú aj aktivačné práce. Analýza IFP odhalila, že tento nástroj na zvyšovanie zamestnanosti nemá žiadny efekt. Ľudia, ktorí boli na aktivačných prácach, majú o šesť percent nižšiu šancu nájsť si trvalé zamestnanie, ako tí, ktorí na aktivačné práce nešli.

Čítajte tiež: RÚZ: Kratší pracovný týždeň by obral ľudí o prácu

Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec vyšla pritom štátny rozpočet len v roku 2009 na takmer šesť miliónov eur.

"Účastníci totiž strácajú motiváciu hľadať si pracovné miesto počas trvania programu a vykonávanie drobných prác pre obec výrazne nezlepšuje ich zručnosti, a teda ani ich šancu sa zamestnať na nedotovanom pracovnom mieste," konštatuje sa v analýze.

Príspevok na aktivačné práce dokonca niekedy zneužívajú samotné obce. Zvyšujú si vlastné príjmy, bez toho, aby ľudí skutočne zamestnávali, upozorňuje IFP.

Príspevky sa možno zrušia

Dobrú skúsenosť s programami priamej tvorby pracovných miest nemajú ani iné európske krajiny. V Maďarsku a Poľsku napríklad majú ľudia, ktorí absolvujú aktivačné práce či absolventskú prax, dokonca ešte väčší problém zamestnať sa ako Slováci.

Prečítajte si aj:

Robotníci zrejme dostanú dlhšiu výpovednú lehotu

Radičová chce Zákonník práce očistiť od byrokracie

Rezort práce aj vďaka analýze IFP uvažuje, že oba nástroje na zvyšovanie zamestnanosti zruší.

"Ministerstvo má v pláne v pripravovanej novele zákona o službách zamestnanosti nastaviť príspevky v rámci aktívnej politiky trhu práce tak, aby boli efektívne a zmysluplné," povedala pre Aktuálne.sk hovorkyňa rezortu Slavomíra Sélešová.

To, ktoré príspevky by mali byť zrušené, prípadne akým spôsobom by sa mali meniť, však zatiaľ nechcela konkretizovať. Legislatíva sa totiž momentálne len pripravuje.

Na rokovanie vlády ba mala byť novela predložená koncom augusta tohto roka.

Najčítanejšie na Aktuálne.sk
Uplynulých 24 hodín na Aktuálne.sk