Aj verejní veritelia Grécka budú možno musieť akceptovať straty

Ilustračné foto Zdroj: SITA/AP

Vyhlásila dnes generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová.

Rokovania so súkromnými investormi o odpise minimálne 50 % z gréckeho dlhu a výmene doterajších dlhopisov za nové, splatné o 30 rokov, pritom viaznu. Jadrom sporu je výška úrokov z nových dlhopisov. Zatiaľ čo investori žiadajú 4-% úrok, eurozóna a MMF presadzujú 3,5-% úrok.

Grécko ale zúfalo potrebuje uzavrieť s investormi dohodu, ktorá je podmienkou druhého záchranného balíka. V marci totiž vyprší splatnosť gréckych dlhopisov v hodnote 14,5 miliardy eur a Atény potrebujú dovtedy zohnať peniaze, inak im hrozí bankrot.

"Rovnováha medzi účasťou súkromného a verejného sektora vyvoláva znepokojenie," povedala Lagardeová novinárom. Domnieva sa, že ak sa nepodarí dospieť k uspokojujúcemu zníženiu hodnoty gréckych dlhopisov, ktoré vlastnia súkromní investori, potom by sa mali do celého procesu zapojiť aj verejní veritelia Grécka.

Odhaduje sa, že ECB vlastní grécke dlhopisy za 40 až 45 miliárd eur, ktoré nakúpila v rámci kontroverzného programu pomoci zadlženým krajinám. Banka začiatkom januára vylúčila priamu účasť na záchrane Grécka.

Lagardeová upozornila, že nasledujúce týždne budú rozhodujúce pre vývoj svetovej ekonomiky, ktorá má len málo priestoru na manévrovanie. A správne rozhodnutie musí prijať nielen eurozóna, ale aj Japonsko a USA. V prípade, že sa im to podarí, môže sa tento rok skončiť lepšie, ako sa začal, dodala.

Zdroj: TASR