Analytici o samite: Dohoda je pozitívna.Treba však viac

Bratislava

v style=" margin: 0 10px 10px 0;" class="inTextImg">Český premiér Petr Nečas sa navyšovaniu eurovalu zatiaľ úspešne vyhýba, keďze Česká republika ešte euro nezaviedla. Český premiér Petr Nečas sa navyšovaniu eurovalu zatiaľ úspešne vyhýba, keďze Česká republika ešte euro nezaviedla. Zdroj: Pavol Urbi, Aktuálne.sk

Bratislava - Hoci sa väčšina analytikov zhoduje v tom, že výsledok nočného samitu eurozóny bol pozitívnym krokom, všetci zároveň upozorňujú, že musia prísť aj ďalšie kroky. Zatiaľ sa totiž len zahnali obavy finančných trhov z váhania a nejednotnosti eurozóny pri prijímaní dôležitých opatrení.

"Najdôležitejšie je, že výsledok rozptýlil špekulácie o tom, že by sa eurozóna nedokázala zhodnúť na jednotnom a razantnom postupe," povedal analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.

Z prijatých rozhodnutí je podľa analytika UniCredit Bank Slovakia Dávida Dereníka dôležité najmä to, že eurozóna pristúpila k jasným krokom v súvislosti s riadeným bankrotom Grécka.

Po samite výrazne posilnili európske akcie aj spoločná mena

Dobrovoľná účasť súkromných veriteľov Grécka na odpise dlhov má totiž byť po novom 50 percent. "Na druhej strane je však toto len hasenie nahromadenej dlhovej situácie a rozširujúcej sa nákazy, ale nie je to jej vyliečenie," tvrdí Dereník.

Nie je všetko ružové

Pesimizmus neskrýva analytik X-Trade Brokers Kamil Boroš, podľa ktorého dobrovoľný 50-percentný odpis gréckych dlhopisov nepomôže. Nebude to totiž znamenať odpustenie dlhu Grécku v objeme 100 miliárd eur. Aby sa to dosiahlo v takom objeme, museli by k odpusteniu pristúpiť aj grécke banky. Tie by následne zbankrotovali a na ich rekapitalizáciu by štát podľa výpočtov X-Trade Brokers potreboval zhruba 25 miliárd eur.

Zdroj: TASR/AP

Ak by dlh odpúšťali aj grécke dôchodkové fondy, boli by v blízkej budúcnosti podkapitalizované o 15 miliárd eur. Tie by im takisto musel poskytnúť štát. "Takže za predpokladu, že by boli zapojené tieto inštitúcie, tak by do nich Grécko muselo naliať približne 40 miliárd eur, na ktoré si bude musieť požičať, a zo 100 miliárd by naraz bolo 60 miliárd eur," tvrdí Boroš.

Nedôjde k odpusteniu

Podľa neho však v skutočnosti nedôjde ani k odpusteniu tejto sumy. Zhruba 120 miliárd gréckeho dlhu vlastnia nebankoví investori, na ktorých s výnimkou poisťovní nemajú štáty žiadne páky. "Nevidíme žiadny dôvod, prečo by Grécku, ktoré eurozóna odmieta nechať zbankrotovať, dobrovoľne odpúšťali dlh. Eurozóna tak z nášho pohľadu bude rada, keď zapojenie súkromnej sféry prinesie zníženie dlhu Grécka o 20 percent," upozornil Boroš.

Radičová grécky dlh našimi úsporami platiť odmieta

Ako najpodstatnejšie sa javia pre analytikov kroky, ktoré vyriešia hospodársku roztrieštenosť krajín, a systémové zmeny, ktoré zamedzia zvyšovaniu eurovalu.

"Za riešenie bude možné označiť až opatrenia, ktoré tvorbu dlhov zastavia," domnieva sa analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš. Ako upozornil, k šetreniu dotlačili politikov až súkromné trhy. "Túto silu sme eurovalom úspešne odstránili," dodal.

 

Diskusia

Reklamné správy