Analytici: Obria pomoc nepomôže, Grécko len oddialilo bankrot

Prvý balík pomoci v sume 110 miliárd začali Gréci čerpať v roku 2010. Nestačilo. Ministri financií eurozóny napokon odsúhlasili pre Atény ďalších 130 miliárd eur. Peniaze sa Grékom požičajú aj z eurovalu, v ktorom je Slovensko ručiteľom.

Odpísať viac z dlhu

Ministri financií sa v utorok na euroskupine zhodli aj na tom, že bude potrebné odpísať väčšiu časť gréckeho dlhu, ako sa pôvodne počítalo. Namiesto presnej polovice sa má škrtnúť 53,5 percent z nominálnej hodnoty, znamená to, že súkromní veritelia v skutočnosti prídu takmer o tri štvrtiny peňazí, ktoré investovali do gréckych dlhopisov.

Európa nenechá Grécko zbankrotovať, dostanú druhý balík pomoci

V prípade, ak sa budú súkromní veritelia vzpierať a nebudú chcieť odpísať dlh dobrovoľne, sú Atény pripravené investorov donútiť zákonom.

„V súčasnosti to vyzerá tak, že súkromní veritelia nebudú reštrukturalizovať dlh dobrovoľne, ale na základe doložky o kolektívnom vyjednávaní,  ktorú v blízkej budúcnosti schváli grécky parlament,“ hovorí analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Podľa Borosa by to vlastne znamenalo tzv. mäkký bankrot Grécka.

Hrozba bankrotu

Či už budú veritelia donútení, alebo sa dobrovoľne vzdajú časti investície, hlavné obavy o osud Grécka zostávajú.

Záchrana Grécka je záchranou jednotnej európskej meny, prízvukujú politici. Ilustračné foto Zdroj: Shutterstock.com

„Bojím sa, že pravdepodobnosť krachu Grécka príliš neklesla. Grécko touto pôžičkou odvrátilo solventný problém,“ pochybuje napríklad analytik Next Finance Martin Prokop.

Ekonómovia totiž neveria, že je krajina schopná plniť úsporný balíček, ku ktorému sa zaviazala.

Neustále uťahovanie opaskov podľa analytikov nedovolí krajine dosiahnuť ekonomický rast, bez ktorého zrejme nedokáže udržať na uzde privysoký dlh. „Grécka ekonomika je dlhodobo v recesii a to krajinu ďalšie škrty ešte len čakajú. Kľúčom k udržateľnosti dlhu je hospodársky rast a rozumná miera zadlženia,“ konštatuje analytik Patria Finance Rostislav Plíva.

Pochybovační sú nielen analytici, ale aj tzv. „trojka“, teda Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka. Grécko sa podľa "trojky" dokáže vyhrabať z dlhov jedine, ak by krajina spravila všetky reformy, ku ktorým sa zaviazala. To je ale zatiaľ neisté.

Nemáme na výber, buď Grécku pomôžeme, alebo to neurobíme a ohrozíme euro a riskujeme obrovskú krízu, hovorí minister financií Ivan Mikloš a podobne sa vyjadrujú aj ďalší európski politici.