23°

Prehánky
Slovensko

Analytici: Znižovanie deficitov môže mať trhliny

Bratislava - Niektorí analytici navrhovanému konsolidačnému plánu vlády príliš neveria. A navyše upozorňujú na to...

Zdroj: Pavol Urbi, Aktuálne.sk

Bratislava - Niektorí analytici navrhovanému konsolidačnému plánu vlády príliš neveria. A navyše upozorňujú na to, že resuscitácia verejných financií na Slovensku prebehne len vďaka očakávanému hospodárskemu rastu, ktorý má prinavrátiť príjmy štátnej pokladnici.

Schodky verejných financií sužujú všetky krajiny zasiahnuté hospodárskou krízou, Slovensko nevynímajúc. To skončí v tomto roku s predpokladaným deficitom na úrovni 6,3 percenta HDP. Príjmy štátu prevýšia jeho výdavky o doposiaľ historické vyše 4 miliardy eur.

Ministerstvo financií už na základe odhadov počíta v nasledujúcich troch rokoch s prinavrátením tváre hospodáreniu štátu. V budúcom roku má deficit klesnúť pod 5 percent HDP, v roku 2011 nemá presiahnuť 4,2 percenta HDP a o rok neskôr by malo Slovensko podliezť 3-percentnú maastrichtskú hranicu.

V podstate vláda nemá na výber. Slovensko je povinné konsolidovať verejné financie, čo mu vyplýva z členstva v eurozóne a pri takomto tempe zadlžovania by sa mohlo Slovensko veľmi rýchlo dostať na maďarskú cestu.

"Za ostatné dva roky poskočí verejný dlh o viac ako 12 percentuálnych bodov. A to napriek tomu že vláda neprijala žiadne nákladné opatrenia na záchranu ekonomiky, jednoducho len nebola schopná prispôsobiť výdavkovú stranu rozpočtu klesajúcim príjmom," konštatoval Ján Marušinec z Centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10.

Ako dodáva hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo, vysoký dlh môže aj vystrašiť ratingové agentúry, zneistiť potenciálnych investorov, predražiť vládne pôžičky, čím by zdraželi napríklad úvery pre súkromný sektor aj domácnosti.

Neprehliadnite ani: Analytici politikom: Ruky držte ďalej od ekonomiky

Pomaly vraj ďalej zájdeš

Marušinec považuje načrtnutý konsolidačný plán za "málo ambiciózny". Je síce pravdou, že sa v súčasnosti ozývajú hlasy, ktoré varujú pred predčasným škrtením fiškálnej politiky, ale ako dodáva, Slovenska sa to nedotýka.

Zdroj: SITA

"U nás prišlo k ekonomickému útlmu vplyvom poklesu dopytu v zahraničí. Navyše štruktúra výdavkov nášho rozpočtu a prijaté vládne opatrenia absolútne nenaznačujú tomu, že by sa vláda snažila aktívne ekonomiku dostať z problémov," uviedol Marušinec pre Aktuálne.sk.

Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana poukázal na to, že k znižovaniu rozpočtových schodkov dochádzalo doposiaľ vďaka úspešnejšiemu výberu daní. "Podobný scenár je pripravený na nasledujúce trojročné obdobie. Vláda sa v podstate nechystá znižovať svoje výdavky, aby ich vyrovnala nižším daňovým príjmom. Konsolidáciu očakáva na základe rastu ekonomiky," podotkol pre Aktuálne.sk.

Osud konsolidačného plánu teda leží v rukách budúcej ekonomickej aktivity. "Podľa nášho názoru je prognóza rastu HDP príliš optimistická a preto aj konsolidačný plán považujeme za rizikový," zhodnotil Ďurana.

Konsolidovať. Ale ako?

Ono sa to ľahko povie - konsolidovať. Otázkou je, ako na to? Vláda má vlastne iba dve páky. Znižovať výdavky, tzn. škrtať v rozpočtových kapitolách, alebo zvyšovať príjmy, čo môže predstavovať zvyšovanie daní.

"Pre dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu bude nevyhnutná kombinácia opatrení na strane príjmov a výdavkov, pričom tie na strane výdavkov budú nevyhnutne musieť mať systémový charakter. Cesta plošných škrtov už bola vyčerpaná," tvrdí Marušinec.

Prečítajte si aj: Počiatek: Vyrovnaný rozpočet? Možno v roku 2015

Vaňo však zdôraznil, že nešikovná manipulácia s daňovými sadzbami môže oslabiť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Zvýšením niektorých daní totiž môže viac pomôcť napríklad cezhraničným nákupom než štátnemu rozpočtu.

"Odhadnúť efekt opatrení na strane príjmov, čo do načasovania či rozsahu, preto môže byť zložitejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Čo je najdôležitejšie, najmä zmeny priamych daní môžu zasiahnuť do hodnotenia atraktívnosti Slovenska pre podnikanie a zahraničné investície," konštatoval Vaňo pre Aktuálne.sk.

Hasenie vyhoretých príjmov už badať na nedávno schválenej novele zákona o spotrebnej dani z liehu, ktorá dvihne ceny tvrdého alkoholu, ale aj na tichom umŕtvení zvyšovania nezdaniteľnej časti základov daní poslancami v Národnej rade, ktoré pribrzdí pokles daňového zaťaženia. Rezort financií to zdôvodňuje potrebou zdrojov pre mestá a obce, ktoré hospodária s približne 95-percentným výťažkom z daní z príjmov.

Terajšia vláda už tiež deklarovala, že jej nasledovníčka zdedí projekt zlučovania a rušenia ministerstiev a ďalších štátnych inštitúcií, ale ten momentálne leží na stole premiéra Roberta Fica. Rozhodnutia nevyplynú len z ekonomických zákonitostí, ale aj politickej prijateľnosti.

Ako pripomenul hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo, rýchlosť konsolidácie do veľkej miery ovplyvňuje aj politická ochota realizovať nepopulárne opatrenia.

"Aj po tohtoročnom výpadku spôsobenom hospodárskym oslabením sa v nominálnom vyjadrení príjmy štátneho rozpočtu tento rok pohybujú na úrovni citeľne vyššej, než v roku 2005. Možno si preto oprávnene položiť otázku, či a aké sú rozdiely v existujúcom usporiadaní štátnej správy oproti predchádzajúcim rokom," naznačil Vaňo možné vyhliadky konsolidácie verejných financií.

Čítajte aj: Diera v rozpočte sa zväčšuje. Šetriť sa už nebude

 

Diskusia