Anonymous sa mstí za ACTU. Vládny web nefunguje

Reagovali tak na avizovaný záujem slovenskej vlády pripojiť sa k protipirátskej zmluve ACTA, ktorú vo štvrtok v Tokiu podpísalo už 22 krajín Európskej únie.

Protest začal o 18. hodine a stránka je momentálne nefunkčná. Hackeri chcú udržať jej nedostupnosť minimálne do 20. hodiny.

Po masovom odpore voči americkej protipirátskej legislatíve (SOPA a PIPA) sa objavila nová hrozba pre slobodné šírenie dát na internete na štyri písmená. ACTA je však väčšia ako jej sestry z USA a vo štvrtok ju podpísalo aj 22 krajín Európskej únie (EÚ). Slovensko medzi nimi zatiaľ nie je.

Úrad vlády však podľa hnutia Anonymous v reakcii na nepodpísanie zmluvy Slovenskom uviedol, že išlo o interné komplikácie a krajina k ACTA pristúpi. Zmluvu na rokovanie vlády však má predložiť ministerstvo hospodárstva, ktoré stále spadá pod stranu SaS. Tej sa však obmedzenie internetu, ktoré má ACTA priniesť, nepáči

Anonymous ohlásili útok na Pentu. Jej weby nefungujú

Anonymous preto ohlásil útok okrem Úradu vlády aj na minsiterstvo hospodárstva, neskôr ho však odvolal. Počká najskôr na stanovisko rezortu ako sa pri ACTA zachová.

Čo to je ACTA?

O čo vlastne v Obchodnej dohode proti falšovaniu (Anti-Counterfeiting Trade Agreement - ACTA) ide? Je to zmluva, ktorá má zabezpečiť ochranu autorských práv a globálneho intelektuálneho vlastníctva.

Ako na svojom blogu píše jeden z odporcov tejto dohody a advokát Nathan Roach, najväčším problémom dokumentu je, že umožní brať na zodpovednosť tzv. tretie strany. Ako príklad uvádza matku dieťaťa, ktorá na stránku YouTube zavesí video svojho dieťaťa ako tancuje na hudbu.

Práve za toto konanie ju podľa pôvodného znenia ACTA mohli zažalovať interpret či nahrávacia spoločnosť, na hudbu ktorých dieťa tancuje. Tam sa však právne problémy nekončia. Ako dodáva Roach, žalovanou stranou sa môže stať aj sprostredkovateľ tejto služby - čiže samotný YouTube, poskytovateľ internetového pripojenia alebo ktokoľvek ďalší, kto to žene "po ceste" umožnil.

Tajná dohoda

Ešte jednoduchším príkladom ACTA-y, ktorý ochrancovia slobodného webu uvádzajú, je obmedzenie možnosti skopírovať si legálne zakúpené originálne DVD na svoj vlastný pevný disk.

Čo však najviac rozzúrilo priaznivcov slobodného internetu bol spôsob, akým sa o dohode rokovalo. Strany, ktoré sedeli v roku 2008 za stolom, to totiž robili pod rúškom tajomstva, za čo si neskôr vyslúžili aj kritiku niektorých europoslancov. Až po tlaku verejnosti sa znenie dohody dostalo na internet v roku 2010.

Na naliehanie viacerých štátov bol dokument okresaný o najkonfliktnejšie pasáže. Medzi inými išlo o kontroly dátových médií, počítačov, mobilov na hraniciach či letiskách.

Ani kritikom sa však nepodarilo vymazať všetky problematické časti, ktoré ostanú v dohode aj naďalej, ale ako dobrovoľné. Bude tak na samotných signatároch ako zmluvu do domácej legislatívy zapracujú.

To isté zatiaľ platí aj o zvyšku dohody, ktorá sa podpisom zatiaľ nestala súčasťou legislatívy. Štáty ju tak ešte musia uviesť do života vo svojich zákonníkoch.