Astronómovia našli hviezdny chýbajúci článok

Ilustračné foto Zdroj: TASR

Novoobjavený pozostatok zo skorého vesmíru, hviezda, ktorá patrí do iba druhej generácie po veľkom tresku, priniesla svedectvo aj o dávnom kanibalizme našej Mliečne cesty.

V najnovšom čísle časopisu Nature to napísala Anna Frebelová s dvoma kolegami z Harvardovej univerzity v Cambridge (štát Massuchusetts, USA).

Hviezda sa nachádza v trpasličej galaxii, ktorá sa nám premieta do súhvezdia Sochára (Sculptor) a leží asi 290.000 svetelných rokov od Slnka. Chemicky je takmer totožná s najstaršími hviezdami, aké poznáme v Mliečnej ceste.

Jej vlastnosti potvrdzujú teóriu, že Mliečna cesta prešla akousi "kanibalskou fázou" vývoja, do dnešných rozmerov vyrástla vďaka tomu, že pohltila viaceré trpasličie galaxie a ďalšie zložky, z akých sa skladajú veľké galaxie.

"Táto hviezda je pravdepodobne takmer taká stará ako sám vesmír. Ak by ste sledovali zrýchlený filmový záznam evolúcie našej galaxie, videli by ste okolo nej roj trpasličích galaxií, pripomínajúcich hmýrenie včiel okolo úľa. Časom splynuli a svoje hviezdy zmiešali, takže vytvorili jednu veľkú galaxiu Mliečnu cestu," povedala Anna Frebelová.

Trpasličie galaxie sú malé galaxie, ktoré obsahujú nanajvýš niekoľko miliárd hviezd, Mliečna dráha oproti tomu azda až 400 miliárd hviezd. Tvoria kľúčový prvok spomenutej teórie vzniku veľkých galaxií "zdola nahor".

Mliečna cesta obsahuje vo svojej vonkajšej časti, nazývanej halo, hviezdy s mimoriadne nízkym obsahom kovov, až stotisíckrát menším voči hodnote, koľko je v ich Slnku, typickej mladšej hviezde.

Astronómovia dlho hľadali podobné hviezdy v trpasličích galaxiách lenže nijaké nenašli. A to bol problém. "V Mliečnej ceste zjavne boli chemicky oveľa primitívnejšie hviezdy ako všetky hviezdy v ktorejkoľvek z trpasličích galaxií. No ak boli trpasličie galaxie pôvodné stavebné zložky Mliečnej cesty, ťažko pochopiť, prečo by nemali obsahovať podobné hviezdy," povedal člen tímu Evan Kirby z Kalifornského technologického inštitútu v Pasadene. S kolegami mali tušenie, že doterajšia metodika hľadania týchto hviezd bola "deravá", hviezdy s najnižšími obsahmi kovov nezachytila. Vyvinuli lepšiu, pri ktorej sa dalo naraz porovnávať obsahy kovov vo veľkom počte hviezd.

"Bolo to však ťažšie, ako hľadať ihlu v kôpke sena. Potrebovali sme nájsť ihlu v kôpke ihiel a pretriedili sme stovky kandidátov, kým sme našli náš cieľ," doplnil.

Bola ním slabo žiariaca hviezda S1020549. Jedným z dvojice Magellanových ďalekohľadov s priemerom hlavného zrkadlového objektívu 6,5 metra na observatóriu Las Campanas v Čile stanovili, že obsahuje ani nie štvortisícinu množstva kovov v Slnku. To zodpovedá päťkrát menšej hodnote, než aké sa dosiaľ zistili pri hocakej hviezde z trpasličej galaxie.

Chemicky pripomína veľmi staré hviezdy v hale Mliečnej cesty, čím podporuje názor, že halo vzniklo z hviezd trpasličích galaxií. S1020549 sa tým stala prvou známou ukážkou príslovečného chýbajúceho článku v "budovaní" našej galaxie.

Zdroj: TASR