24°

Prehánky
Slovensko

Baktérie na zlyhanie ropného priemyslu nie sú všeliek

Bratislava - Myslieť si, že ekosystémy morí za ľudí "vybavia" tragické...

Posledné ropné znečistenie zasiahlo panenský Nový Zéland. Posledné ropné znečistenie zasiahlo panenský Nový Zéland. Zdroj: SITA/AP

Bratislava - Myslieť si, že ekosystémy morí za ľudí "vybavia" tragické nehody ropných tankerov alebo masívne poškodenia vrtov, je naivné.

Mnohé baktérie síce majú ropu vo svojom jedálničku, no ani zďaleka nevedia uchrániť ekosystémy oceánov pred záhubou.

Baktérie, ktoré ako čarovný prútik na všetko zvyčajne po haváriách vyťahujú ropné spoločnosti, sú známe od konca 70. rokov. Najznámejšia z nich je Alcanivorax borkumensis. Veľmi rýchlo sa množí, najmä ak má dostatok živín v podobe fosforu, dusíka a sodíka. Rozkladá ropné parafíny a prispieva k tomu, že sa časť suroviny v mori rozloží.

Lenže daná baktéria majú aj svoju odvrátenú stránku. Spotrebuje totiž veľa kyslíka a v mori sa pri premnožení podpisuje pri vzniku tzv. mŕtvych zón.

Veľa ropy škodí všetkým

Ako upozorňuje Lucia Szabová, hovorkyňa Greenpeace Slovensko, následky havárií v ropnom priemysle pretrvávajú v prírode aj po rokoch. "Príkladom môže byť havária tankeru Exxon Valdez, kde nachádzajú vedci aj po dvadsiatich rokoch stále pozostatky znečistenia v ekosystémoch," vysvetľuje. Havária na Aljaške v roku 1989 bola príčinou zániku sleďov a s ním spojeného rybolovu.

Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy CEPTA dopĺňa, že príroda si vie s minimálnym množstvom ropy hravo poradiť. Úplnou katastrofou je ale jej veľké množstvo.

"Ak sa v ekosystéme vyleje vedro ropy na ploche 100 metrov štvorcových, je možné, že akútne poškodí organizmy, zničí ekosystém. No o tri-štyri roky nebude vidno žiadne vplyvy. Za prístupu vzduchu a mikroorganizmov sa ropa rozloží. Ak sa ale niekde vyleje celý tanker alebo začne unikať ropa z vrtu, to je pre prírodu úplne iný príbeh. S tým si nemusí vedieť podariť celé desaťročia," podotýka.

Druhá akcia Greenpeace na opustenú ropnú plošinu spoločnosti Shell 16. júna 1995.Druhá akcia Greenpeace na opustenú ropnú plošinu spoločnosti Shell 16. júna 1995. Zdroj: Greenpeace / David Sims

Všetko možné vo vode

Podľa Szabovej je naivné si tiež myslieť, že ropu z morí vymetú tzv. disperzanty, chemické látky, ktoré molekuly ropy rozbíjajú na menšie časti. "Tieto látky by sa mali použiť len v krajnom prípade, pretože okrem ropného znečistenia prinášajú do prostredia toxické látky. Ropné látky rozpustia, ale neodstránia," poznamenala.

"Úplne iná debata je aj o frakciách ropy, ktoré sa vyrábajú v rafinériách, napríklad oleje. To už nie sú prírodné substancie, a preto ich degradácia trvá podstatne dlhšie a dopady na ekosystémy sú výraznejšie," doplnil zasa Lešinský.

Lenže ropné tragédie majú v sebe aj ďalší rozmer. Ropa a disperzantné činidlá sa dostávajú do potravinového reťazca. Fytoplanktónom a mikroorganizmami sa živia menšie živočíchy, menšími väčšie. Takouto cestou sa chemikálie dostávajú priamo k ľuďom.

Vo vojne v Iraku išlo Britom o ropu, je tu nový dôkaz

Ilustračný príklad

V apríli 2010 sa na plošine vo vodách Mexického zálivu odohrala tragédia nedozerných následkov. Po tom, čo došlo k explózii, ktorá na ropnej plošine zabila jedenástich ľudí, sa do mora začali valiť tisíce barelov ropy. Odhaduje sa, že v to leto vody zálivu pokrylo až 800 miliónov litrov ropy.

To, čo sa dialo po tom, iba ilustruje, do akej miery ropný priemysel zľahčuje svoju nenásytnosť. Len mesiac po tragédii americká vláda odmietla závery Národného úradu pre oceán a atmosféru, ktorý tvrdil, že ekologická katastrofa má šialené rozmery. Radšej dala prednosť záverom majiteľa vrtu British Petroleum, ktorý vydal správu, že havária nebude mať vplyv na životné prostredie, aký deklarovali vedci.

Ekologická katastrofa v Mexickom zálive.Ekologická katastrofa v Mexickom zálive. Zdroj: TASR/AP

Poradkyňa Bieleho domu pre energetiku a klímu Carol Brownerová prišla len pár mesiacov po explózii vrtu s vyhlásením, že tri štvrtiny uniknutej ropy more zlikvidovalo, čo v jej chápaní znamenalo - rozniesli ju morské prúdy, postarali sa o ňu morské baktérie a chemické procesy v oceáne.

Na administratívu okamžite zaútočil denník The Washington Post a posudky Bieleho domu označil za buď "nie úplne kompetentné", alebo "nie úplne úprimné voči Američanom".

Katastrofa v Mexickom zálive stála BP 6 miliárd dolárov

Magnáti zľahčovali

Profesorka Samantha Joyová z Georgijskej univerzity vtedy rázne upozornila, že na dno mora sadá desaťcentimetrová vrstva mazľavej ropy a ničí, čo jej vojde do cesty. Pobrežie začali pokrývať mŕtve živočíchy. Mnohí svedkovia opisovali dusiace sa delfíny, korytnačky a vtáky.

Tím ponorky Alvin prišiel so záverom, že dopad na organizmy bol devastujúci. Zmizli koraly, hviezdice, morské slimáky. Ropa vážne postihla i život v mokradiach pri pobreží.

Ropná spoločnosť si ale mŕtve živočíchy nevšimla a celý čas haváriu bagatelizovala. Dokonca tvrdila, že do roku 2012 si v zálive nikto ani len nevšimne, že sa tam čosi podobné udialo. Profesorka Joyová to ale videla inak a tvrdila, že obnova života bude trvať aj desať rokov.

Ropní magnáti sa síce opierali o tvrdenia niektorých morských biológov, ale väčší dôraz kládli na odhady ekonómov. Optimistická BP totiž v tom čase stála pred kompenzáciou rybárov, ktorým musela uhradiť stratený zisk a nevedela sa rozhodnúť, či do zmluvy pri kompenzácii dá zopár mesiacov alebo zopár rokov.

Havária ťažbu ropy v mori nezastaví. Brazília začína

Ako sa ničila ropa

Vytekanie ropy sa podarilo zastaviť až v septembri, teda päť mesiacov po. Medzi tým čiernu mazľavinu na hladine podpaľovali, čím do ovzdušia vypustili neuveriteľné množstvo škodlivín.

Zdroj: SITA/AP

Do mora navyše vyliali 4 milióny litrov chemických látok, ktoré ropu rozkladali na ľahšie frakcie. Tri milióny litrov naliali priamo do vrtu. A nakoniec sa spoliehali, že tieto frakcie zožerú morské baktérie. Mikroorganizmy sa podľa odhadov postarali o asi 1,5 milióna barelov.

Stručný záver vedcov: Aký dopad bude mať táto tragédia na životné prostredie, zatiaľ nevieme.

Zodpovedný je celý systém

Americká vláda po havárii zriadila špeciálnu komisiu. Tá najsamprv priniesla správu, že za výbuch mohli úsporné opatrenia. "Celý rad rozhodnutí firiem, ktoré zvýšili riziko explózie v ústí vrtu, im ušetrilo mnoho času a peňazí," písala správa komisie.

Po čase sa komisia opravila a oficiálny záver znel - zlyhal celý systém. Do havárie namočili všetkých. Chybilo sa pri stavbe vrtu, podcenili sa riziká explózie, zle sa vyhodnotili tlakové skúšky v ústí vrtu, chyby boli i pri cementovaní.

No vážnym zistením bolo i to, že vedenia zodpovedných spoločností ignorovali náznaky, že s vrtom nie je všetko v poriadku a tlačili na ťažbu. Pre doplnenie, hlavným vlastníkom vrtu bol BP, majiteľom plošiny bola spoločnosť Transocean a koncern Haliburton bol zodpovedný za cementovanie a upchanie vrtu.

Celkovo by mala BP uhradiť po havárii kompenzáciu až 40 miliárd dolárov. Spoločnosť ale vyrazila do protiútoku a vinu hádže na spolupracujúce firmy.

Najväčšiu ekologická katastrofa v histórii spôsobil únik ropy z plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive.Najväčšiu ekologická katastrofa v histórii spôsobil únik ropy z plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive. Zdroj: TASR/AP

Silní lobisti

Prezident Barack Obama po konečných záveroch prišiel v jeseni minulého roka so stopkou hlbkomorských vrtoch vo východnej časti zálivu. Nechal sa ale zatlačiť do kúta spoločnosťami, ktoré strašili, že USA budú musieť nahradiť výpadok 220 tisíc barelov ropy denne dovozom od konkurencie, čo by zvýšilo ceny benzínu v USA z troch dolárov za galón na štyri.

Ceny ropy však budú rásť bez ohľadu na katastrofy, ktoré v pravidelných intervaloch spôsobujú ropné spoločnosti. Ropy totiž závratným tempom ubúda. V súčasnosti sa denne vyťaží okolo 74 miliónov barelov denne, spotreba je ale 84 miliónov. Rozdiel kryje skvapalňovaný plyn, výroba bionafty.

Najnovšie koncerny zaútočili na kanadské lesy, v ktorých z bridlíc doslova žmýkajú, čo sa dá, čím zelené a zdravé časti Kanady menia na mesačnú krajinu.

Lobisti koncernov však neútočia len v Amerike. O prísnejších pravidlách pre vrty premýšľali aj v Európskej únii. Európska komisia vyzvala členské štáty, aby stopli poskytovanie licencií na nové ropné plošiny, pokiaľ sa nenájde riešenie ako sanovať systém. Ropné spoločnosti takisto mali niesť zodpovednosť za odstraňovanie havárií a nápravu škôd 200 míľ od pobrežia.

"Dnes cítia priemyselné krajiny viac než kedykoľvek predtým smäd po rope. Vŕtajú do všetkého, na čo narazia, a to v čoraz väčších hĺbkach, čím sa jasne zvyšuje riziko nehôd," povedala v rozprave komisie Isabelle Durantová.

V Európskom parlamente nakoniec rezolúcia o prísnejších metódach inšpekcie a bezpečnosti na morských ropných plošinách v Únii neprešla.

 

Diskusia