Čerpanie eurofondov brzdíme sami. Byrokratickými prekážkami

Ešte nedávno sa nachádzalo Slovensko spomedzi ostatných európskych krajín medzi poslednými v čerpaní eurofondov. Minulý rok sa to zlepšilo a zaradili sme sa medzi sivý európsky priemer.

Slovenská byrokracia

Momentálne sa nachádzame v polovici programového obdobia a so štvrtinou vyčerpaných peňazí sa stále objavujú pochybnosti, či minieme všetky prostriedky, ktoré nám dáva Európska únia k dispozícii na roky 2007 až 2013. V čom je problém? "Ten sklz bol spôsobený aj našou aj bruselskou stranou, Brusel zmenil pravidlá uprostred, tým celé naštartovanie oddialil," načrtol slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik. 

Podľa ďalších slovenských europoslancov nečerpáme podľa plánu aj kvôli tomu, že si pod nohy hádžeme priveľa administratívnych prekážok.

„V Bruseli je menšia byrokracia ako u nás na Slovensku. Prečo to tak je? Mnohí hodnotitelia si zadávajú vlastné dodatočné kritériá a je to mnohokrát na ich vlastnú ochranu pre ich nekompetentnosť,“ myslí si europoslankyňa Monika Smolková.

Slovensko zatiaľ minulo štvrtinu peňazí z eurofondov

Podľa Smolkovej by pomohla čerpaniu aj väčšia flexibilita pri presunoch medzi jednotlivými rozpočtovými kapitolami. 

„Často nám chýbajú kvalifikovaní ľudia, keď sa vyškolia ľudia, ktorí zvládajú administratívu, tak ich často stiahnu do nejakej súkromnej spoločnosti a potom ich je málo,“ pridáva sa europoslanec Vladimír Maňka. 

Maňka hovorí, že nedostatočným čerpaním Slovensko samo seba brzdí. „Keby sme čerpali financie na kohéznu politiku podľa plánu, mali by sme v nových členských štátoch o dve percentá vyššie HDP už dnes, o jedno percento vyššiu mieru zamestnanosti a o jedno percento vyššiu produktivitu práce,“ tvrdí poslanec.

Nové pravidlá

Vylepšiť čísla môže vyššia transparentnosť. Viac jasnosti má do čerpania eurofondov vniesť aj novela zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskej únie, ktorú v piatok schválil slovenský parlament.

Podľa nových pravidiel budú mať neúspešní uchádzači právo vedieť, prečo boli ich projekty zamietnuté. Rozširuje sa okruh informácií, ktoré zverejňuje riadiaci orgán pri schválených aj neschválených žiadostiach.

Na webe bude zverejnené komu bol schválený projekt a v akej výške a tiež zloženie výberovej komisie, ktorá žiadosť posudzovala. Neúspešní kandidáti sa na webovom sídle zase dozvedia, prečo im bola žiadosť zamietnutá a takisto členov komisie, ktorá o ich projekte rozhodovala.

Ďalší rozpočet

V Bruseli sa už nejaký čas diskutuje o tom, ako by mal vyzerať rozpočet na ďalších sedem rokov. Dohaduje sa, koľko peňazí pôjde na jednotlivé priority. Z nového rozpočtu by mala ísť väčšina peňazí práve na kohéznu politiku, na ktorú má byť vyčlenených v rokoch 2014 až 2020 prvýkrát viac peňazí než do poľnohospodárstva.

Pre nové členské krajiny bude podľa Smolkovej výhodnejšie, keď sa rozpočet nebude znižovať. „Mali by sme mať záujem, aby sa rozpočet neškrtil, lebo my chudobnejšie štáty viac berieme. Keď sme desať štátov za to, aby sme škrtili, tak sme proti sebe,“ hovorí Smolková.

Čerpanie nie je zadarmo, eurofondy spolufinancujeme aj zo štátneho rozpočtu. Podľa inštitútu INESS Slovensko v rokoch 2004 až 2010 na každé prijaté euro z rozpočtu Európskej únie vynaložilo 90 centov zo slovenských zdrojov.