Dva roky navyše kvalitu externých vysokoškolákov zvýšiť nemusia

O tom, že externé a denné štúdium sa líšia v kvalite výstupov študentov, sa na Slovensku diskutuje takmer desať rokov.

"Externé štúdium je považované za štúdium, ktoré je menej kvalitné než denné," tvrdil v januári 2011 exminister školstva Eugen Jurzyca, keď predstavoval svoj plán predĺžiť externistom ich čas v škole.

Na Jurzycu po voľbách nadviazal Čaplovič. Rezort pod jeho vedením hovorí, bakalárom-externistom predĺžime štúdium o rok, rovnako tak magistrom. Štandard diaľkového štúdia by tak dosiahol namiesto päťročnice sedemročnicu.

Externisti by mali po novom študovať sedem rokov

Študentom natiahnú predmety aj kredity. Dôvodová správa si od tohto kroku sľubuje porovnateľne vzdelaného denného študenta a externistu, ktorého návštevu fakulty dnes v mnohých prípadoch chápu ako "part-time" štúdium založené na samoštúdiu a konzultáciách.

Rukolapné dôkazy nemáme

Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky pripomína, že na Slovensku nemáme rukolapné dôkazy o kvalite denného a externého štúdia. Verejná mienka musí viac vychádzať z vyjadrení absolventov či personalistov než z inštitúcie, ktorá by komplexne ohodnotila kvalitu vysokých škôl. 

Ako ale upozornila analytička, vzhlaďom na vysoké počty študentov, sporadický kontakt študenta s fakultou a nízke nároky pedagógov na výkon študenta "by bolo naivné očakávať excelentnú kvalitu externého štúdia".

"Samozrejme existuje množstvo výnimiek, keď sa študenti rozhodnú pre externú formu štúdia z rôznych osobných, finančných alebo aj kariérnych dôvodov," poznamenala.

Niektorí by privítali koniec externej formy 

Úmysel meniť dĺžku štúdia sa nepozdáva niektorým rektorom. Prezident Slovenskej konferencie rektorov a šéf Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Konštan Libor Vozár videl v kroku ministerstva znevýhodnenie slovenských vysokých škôl. 

"Podľa nášho názoru, predĺženie externého štúdia de facto o dva roky znižuje konkurencieschopnosť slovenských vysokých škôl  oproti napríklad českým, ktoré môžu ponúkať rovnaké štúdium v pôvodnej dĺžke," povedal Ján Pekár, prorektor Univerzity Komenského v Bratislave.

Nájdu sa aj iné hlasy.

Rektor Technickej univerzity v Košiciach Anton Čižmár tvrdí, že s návrhom vlády predĺžiť externé štúdium nemá problém. "Viem si predstaviť jeho pokračovanie aj v súčasnej podobe. Čo by som však privítal najviac, je zrušenie externej formy štúdia ako takej," reagoval na úmysly rezortu školstva.

Viac rokov v škole nemusí pomôcť

Opozičný poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS) tvrdí, že nedostatočná kvalita externého štúdia môže byť spôsobená nízkou intenzitou. "Študent by sa mal štúdiu venovať asi tridsať hodín týždenne, čo je pre zamestnaných externistov problém," podotkol. Nekvalitu však môže spôsobovať aj samotná škola a program. 

Externisti by si pri štandardnom štúdiu posedeli v škole o dva roky dlhšie. Zdroj: Shutterstock.com

"Na to prvé môže predĺženie externého štúdia pomôcť. To druhé nevyrieši," myslí si Beblavý.

Kleštincová nadôvažok podotkla, že predĺženie externého štúdia ešte nemusí do škôl vniesť viac kvality. "Dôležité je klásť dôraz na kvalitu prijímaných študentov, vyučovacieho procesu a overovania vedomostí absolventov," načrtla.

Školy sa boja, že zaplatia viac

Podobne to vidí aj Katarína Hodorová z Paneurópskej vysokej školy. "Predĺženie externého štúdia nie je zárukou kvalitnejšieho vzdelania, určite však táto zmena prinesie zvýšenie nákladov na štúdium," podotkla.

Katarína Stoláriková, šéfka Študentskej rady vysokých školy, si to ale nemyslí. Vysvetlila, že vysoké školy sa obávajú, že sa pre ne externé štúdium predraží, keď študenti v externej forme zaplatia za predĺžené štúdium sumu, ktorá je prepočítaná na štandardnú dĺžku v dennej forme.

"Pri dodržaní maximálneho počtu kreditov sa to nestane," poznamenala.

Podľa Stolárikovej predĺženie externého štúdia ku kvalite pomôcť čiastočne môže. "Je prvým krokom," skonštatovala.

Aj externisti môžu byť kvalitní

Medzi kvalitou štúdia a dĺžkou štúdia nie je podľa Pekára priama závislosť. "Aj externé vzdelávanie môže byť kvalitné pri využití vhodných učebných pomôcok učebnice, e-learningu a podobne," skonštatoval. 

Podľa neho by sa kvalita „výstupu“ študentov mala preverovať v rámci priebežného overovania cez semester.

"Respektíve pri záverečnom preverení pri skúške, pri ktorom by nemali existovať rozdielne kritériá na kvalitu vedomostí študentov. Navrhujeme, aby takéto riešenie bolo čisto v kompetencii vysokej školy," dodal.