Kto pomôže k lepšiemu dôchodku? Ani štát, ani druhý pilier

BRATISLAVA - Dôchodkový systém je čoraz náročnejší na štátne peniaze a ani druhý pilier nemusí byť riešením. Ako uvádza štúdia OECD neistota na trhoch nedáva pevnú pôdu pod nohami ani tým, ktorí by sa chceli o penziu postarať sami. Jedno z možných riešení spája zamestnávateľa, štát a budúceho penzistu.

Kto pomôže k lepšiemu dôchodku? Ani štát, ani druhý pilier
Ilustračné foto. Zdroj:Shutterstock.com

Populácia starne a nie je isté, či sa štát o dôchodcov postará. Podiel seniorov má podľa najnovšej štúdie OECD vzrásť. V súčasnosti je na svete osem percent ľudí, ktorí majú nad 65 rokov, v roku 2050 to už bude 18 percent – teda takmer jeden zo štyroch občanov sveta bude dôchodca. Štúdia nesporne priznáva, že takéto starnutie zaťaží prvé piliere vo všetkých štátoch. Bude menej ľudí, ktorí by na množstvo dôchodcov pracovali.

Počet dôchodcov na 100 pracujúcich Slovákov
Create column charts

 

 

Kým teda v roku 2015 bolo 20,6 dôchodcu na 100 pracujúcich ľudí, ktorí im prispievali na penzie, pomer sa časom zmení. Hoci je rok 2050 ďaleko, vtedy pôjde už o 51 dôchodcov, na ktorých dôchodok bude musieť pracovať 100 ľudí.

Problém však nie je len v starnutí. Ekonomický rast je pomalý aj v rozvinutých krajinách, rovnako i vysoká nezamestnanosť a rekordne nízka inflácia – to podľa štúdie negatívne ovplyvní štátom vyplácané dôchodky. Umocní to aj nízka pôrodnosť, ktorej priemer v štátoch OECD 1,67 je prinízky.

„Výdavky na dôchodok rastú. Pozícia štátu v poskytovaní dôchodku už naďalej nie je možná,“ uviedol ekonomický analytik špecializovaný na dôchodky Julian Webb zo spoločnosti Fidelity.

Ani druhý pilier nemá dôvod na radosť – štúdia hovorí o neistote na trhoch. Výnosy z dôchodcovských správcovských spoločností nemusia byť také, ako by sme si želali. Najmä v prípade nesprávneho výberu fondu.

„Finančná udržateľnosť dôchodkových systémov je otázkou skôr súčasnosti, než budúcnosti,“ varuje štúdia Pensions at a Glance 2015.

Štáty to, samozrejme, môžu plátať predlžovaním veku odchodu do dôchodku, ale ako OECD varuje – tí, ktorí nemajú možnosť pracovať naďalej, sú vystavení riziku chudoby.

Tri zlaté príspevky

Prvý pilier vznikol ešte v roku 1889 v Nemecku. Tento tzv. Bismarckov systém bol nastavený podobne ako dnes – pracujúci robili na dôchodcov. Stačilo odpracovať 30 rokov a dožiť sa veku 70 rokov. Bismarck to spravil prefíkane. Dožiť sa 70-tky na sklonku 19.storočia bol skôr zázrak než bežná vec ako dnes.

Podporiť priebežný systém mali ďalšie možnosti prípravy na dôchodok. Na Slovensku existuje druhý pilier od roku 2005, často skúšaný otváraním. Ďalšou možnosťou je tretí pilier. Práve v niečom podobnom tkvie budúcnosť a záchrana dôchodkov, myslí si Webb. Kľúčom je spolupráca troch zložiek:

  • Príspevok štátu
  • Odkladanie si do fondu už od mladosti
  • Príspevok od zamestnávateľa

Analytik Webb tvrdí, že ak ide o peniaze či dôchodok, ľudia podľa výskumu najviac dôverujú svojmu zamestnávateľovi. V príprave na starobu by sa tak radšej obrátili na toho, kto im peniaze vypláca, než na DSS, DDS, finančných poradcov či banky. Systém funguje jednoducho.

Zamestnávateľ funguje ako prostredník priamo na pracovisku. Z výplaty vyčlení časť, v ideálnom prípade časť aj prispeje (ako v treťom pilieri) a sám, resp. s odbornou pomocou, vyberie správnu možnosť pre jeho zamestnanca. Zvolí fond, ktorý najviac zamestnancovi vyhovuje podľa výšky jeho platu či potenciálnych výdavkov.

„Berie na seba vašu zodpovednosť, aby ste si boli istí, že váš investičný plán je naozaj efektívny a dobrý pre vás,“ uviedol pre Aktuálne.sk analytik Webb.

Nie je ľahké motivovať zamestnávateľov, aby prispievali ľuďom na dôchodok a ešte sa aj starali o ich starobu. Webb preto tvrdí, že treba podnikateľov motivovať výraznejšími daňovými úľavami. Tie síce pri treťom pilieri majú, no daňové úľavy by mali byť ešte výraznejšie – príspevky od zamestnávateľa tak ešte vyššie.

Úľavy síce budú štát bolieť, no vráti sa to napríklad pri zdanení výnosov pri sporení na dôchodok, alebo pri odľahčení náporu na prvý pilier. Ten by mal naďalej plne fungovať pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť sporiť na dôchodok a majú malú mzdu.

Záchranná sieť

Sporenie na dôchodok totiž nie je pre všetkých. Aj keď sa dá investovať i málo, napríklad 20 eur k lepšiemu dôchodku.

Analytik však radí, aby sa ľudia z nízkopríjmových skupín spoľahli na štát. Je to tak aj vo väčšine krajín.

„Zároveň, keď niekto patrí k nízkopríjmovým skupinám, pravdepodobne je zaťažený dlhom. Mal by sa preto radšej sústrediť na to, aby svoje dlhy splatil,“ hovorí Webb.

Na Slovensku má priemerný Slovák sekeru v banke vo výške cez päťtisíc. Zadlžovanie je v súčasnosti čoraz obľúbenejšie. Kto trpí pod ťarchou dlhu či chudoby, mal by sa spoľahnúť na dôchodok z prvého piliera – a štát by mu ho mal adekvátne zabezpečiť.

„Vláda by mala predstavovať záchrannú sieť pre ľudí s nízkymi príjmami,“ vysvetľuje Webb.

Radovan Kopečný

Senior editor
 

Diskusia

Zverili by ste dôchodok do rúk vášmu šéfovi?

Najčítanejšie