Oplatí sa na Slovensku vôbec pracovať? Fico vidí vinníka v nezamestnaných

BRATISLAVA – Nezamestnanosť na Slovensku sa nedarí znižovať aj preto, lebo sú tu ľudia, ktorým sa nechce pracovať. Tak to aspoň tvrdí premiér Robert Fico (Smer-SD). Podľa odborníkov je však situácia iná – záujemcov o prácu často odrádza nízka mzda či priveľká vzdialenosť.

zavod, kia, automobilka, zamestnanci, auta
S hľadaním vhodných pracovníkov majú často problém automobilky. Ilustračné foto. Zdroj:SITA/Milo Fabian

„Pokiaľ ide o znižovanie nezamestnanosti, dostávame sa na absolútnu hranu. Myslím si, že tento stav dosiahneme v roku 2017, ale pod tých sedem-osem percent sa už pôjde ťažko,“ povedal Fico v rozhovore pre TASR.

Ako dodal, problémom sú ľudia, ktorí nemajú záujem nájsť si trvalé zamestnanie – či už zo strachu pred exekúciami alebo preto, že sa im nechce a radšej poberajú sociálne dávky. V podobnom duchu sa pritom premiér vyjadruje už niekoľko mesiacov.

„Máme tu kategóriu ľudí, ktorí nechcú pracovať. Ľudí, ktorí nechcú chodiť oficiálne do práce, hoci pracujú, kvôli tomu, že sa obávajú exekúcie, a sú tu ľudia, ktorí zneužívajú sociálny systém,“ uviedol Fico už v máji minulého roka.

Slovákom sa nechce pracovať. Fico sa však pochválil ekonomickými výsledkami

„Kto má úprimný záujem nájsť si prácu, nájde si ju,“ zdôraznil aj pred mesiacom, keď opäť pohrozil, že vláda prijme reštriktívne opatrenia voči ľuďom, ktorí odmietajú pracovné ponuky a zneužívajú sociálny systém.

Premiérove slová vyvolávajú dojem, ako by na Slovensku bolo práce dostatok, no nie je o ňu záujem, pretože sa ľuďom nechce pracovať. To je však veľmi skreslený pohľad na vec.

Vláda situáciu nerieši

Podľa riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka chýba vo vyjadreniach o tom, že sa ľuďom nechce pracovať, podrobnejšie zdôvodnenie – či je na vine nízka mzda, nedostatočné vzdelanie, geografická nedostupnosť alebo nedostatok pracovných zručností uchádzačov.

„Nezachytil som nijakú rozumnú analýzu, o aké pracovné miesta vlastne ide,“ poznamenal Páleník. Pravé dôvody toho, že o ne ľudia nemali záujem, vidí skôr inde.

„Ak to má byť práca, pri ktorej má človek stratiť štyri hodiny denne len dochádzaním, aby za to dostal minimálnu mzdu, alebo mu ju nakoniec ani nedajú, tak sa ani nečudujem, že sa tam ľudia nehrnú,“ upozornil.

Do nového roka s vyššími platmi. Minimálna mzda vzrástla o 30 eur

Často totiž ide o prácu, za ktorou by ľudia museli cestovať zo vzdialenejších regiónov a vtedy to podľa Páleníka nie je už len otázka peňazí.

„Keď človek robí na „týždňovky“, môže sa mu rozpadnúť rodina. Tá tým veľmi trpí, deti ani poriadne nevidia otca. No ani denné dochádzanie na veľkú vzdialenosť nie je ľahké, najmä ak sa stále zhoršujú možnosti dopravy,“ zdôvodnil analytik.

Štát podľa Páleníka situáciu dostatočne nerieši – do „hladových dolín“, kde žijú desaťtisíce nezamestnaných, neprúdia žiadne významné investície, ktoré by vytvorili pracovné miesta, mizivá je aj podpora nájomného bývania, ktoré by mohlo pomôcť ľuďom sťahujúcim sa za prácou.

„Vláda chce dokonca výrazne obmedziť ich mobilitu. Jej reálne kroky sú teda v rozpore s tým, čo hovorí,“ zhodnotil Páleník. Ako dodal, úrady práce zanedbávajú i školenia, na ktoré sa dostane len nepatrné množstvo nezamestnaných.

„Výhodné“ ponuky bez výhod

Na to, aby si človek spravil obraz o „výhodnosti“ mnohých pracovných ponúk, si niekedy stačí pozrieť pracovné inzeráty. Zamestnávatelia neraz lákajú na „atraktívne, dobre platené miesta“, hoci vo veľa prípadoch zavádzajú.

Operátorovi výroby na východe Slovenska ponúkajú napríklad plat 480 eur v hrubom, čo je len o niečo viac ako minimálna mzda (435 eur), a pracovníkovi vo výrobe, kde sa robí až na tri zmeny, zase okolo 500 eur. V čistom teda dostanú len asi 390, respektíve 410 eur.

Ak si má zamestnanec z toho platiť cestovné, stravu, ubytovanie či dokonca živiť viacčlennú rodinu, ani veľmi neprekvapí, ak o takú prácu neprejaví záujem.

Fico sa chváli ekonomikou, už vidí novú výzvu. Máme málo pracovnej sily

Nehovoriac o tom, že neraz ani nejde o trvalý pracovný pomer, ale o rôzne iné formy práce – na dohodu, brigádu či na živnosť, čo je pre pracovníka ešte nevýhodnejšie.

Peter Goliaš z INEKO – Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy vidí problém v tom, že tieto nízke príjmy sú príliš zaťažené vysokými daňami a odvodmi, takže čistý príjem je veľmi malý.

„Pre tých ľudí je potom často atraktívnejšie pracovať načierno alebo poberať sociálne dávky, prípadne to kombinovať, než legálne sa zamestnať. A to sa týka živností, dohôd aj riadneho pracovného pomeru,“ zhrnul Goliaš.

Nesplnené nároky a požiadavky

Niet pochýb, že sú aj pracovné miesta, ktoré zamestnávatelia nedokážu obsadiť, ako sa to deje napríklad pri náboroch do automobiliek. Ani tam však nebýva problémom nechuť pracovať, ako skôr nedostatočná pripravenosť uchádzačov.

Podľa Daniely Kešelovej z Inštitútu pre výskum práce a rodiny nastáva na trhu práce situácia, keď zamestnávatelia nevedia nájsť pracovníkov, lebo ich kvalifikácia nezodpovedá potrebám, a uchádzači majú zase určité požiadavky na plat, pracovný režim či miesto výkonu práce.

Okrem toho väčšinou hľadajú stálu prácu, no zamestnávatelia im namiesto toho ponúkajú iba dočasnú na dohodu, čo ľuďom nemusí vyhovovať.

Akútny nedostatok kvalifikovanej sily. Tieto pozície firmy nevedia obsadiť

„Z našich výskumov však vyplýva, že požiadavky uchádzačov o prácu sa znižujú s rastúcou dĺžkou nezamestnanosti. Sú dlhodobo nezamestnaní, ktorí by zobrali akúkoľvek prácu, len aby nejakú mali,“ pripomenula Kešelová.

Ako zároveň vysvetlila, s rastúcou dobou nezamestnanosti človek stráca nádej, že si prácu niekedy nájde, prichádza o pracovné návyky a jeho kvalifikácia zastaráva.

„Preto býva pre dlhodobo nezamestnaných problém nájsť si prácu aj v situácii, keď je dostatok voľných pracovných miest,“ uzavrela Kešelová.

Radovan Krčmárik

Redaktor
 

Diskusia

Najčítanejšie