Euro cíti úľavu. Portugalsko sa zatiaľ mení na druhé Grécko

Portugalsko sa totiž vydáva nebezpečne podobnou cestou a bolo by prekvapujúce, keby aj ono vystačilo iba s prvým balíkom záchrany a nemuselo osekať svoj dlh ako Grécko.

To všetko v čase, keď začínajú pozitívne účinkovať masívne obranné opatrenia, ktorá na podporu eura zaviedla Európska únia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond. Úľava, ktorú akciové a finančné trhy cítia, však zatiaľ Portugalsko míňa.

Pokazená súčiastka v stroji

Liek, ktorý si Európa naordinovala, je dvojaký: krátkodobo utišujúci a dlhodobo preventívny.

Ten prvý obstarala ECB v decembri obrou injekciou likvidity vo výške 489 miliárd eur (ktorý sa navyše chystá vo februári zopakovať). Ten druhý potom Európska únia svojim fiškálnom paktom, a spolu s Medzinárodným menovým fondom aj dohodou na navýšenie záchranných fondov.

Po Grékoch reštrukturalizácia dlhu čaká asi aj Portugalsko

Ako prvé pocítili príliv pol bilióna lacných eur od ECB akciové trhy, ktoré začali rásť aj na obávanej periférii eurozóny. Neskôr sa dokonca investori opäť odvážili aj do tamojších vládnych dlhopisov. Starostlivo si ale vyberali.

Úrok na talianske desaťročné dlhopisy spadol začiatkom februára na 5,7 percenta - najnižšia úroveň od októbrových "gréckych" sedem percent. Rovnako dlhé španielske dlhopisy klesli dokonca na päť percent, najnižšiu hranicu od novembra. Írsko je podľa Economistu doslova "miláčikom" dlhopisových trhov.

Oproti tomu portugalské desaťročné dlhopisy na sekundárnych trhoch vyleteli na 17 percent. Úrok, čiže výnos dlhopisov, pritom rastie úmerne obavám investorov, či svoje peniaze uvidia znovu.

Investori obchádzajú Portugalsko oblúkom

Portugalsko sa tak tento rok stalo druhou krajinou eurozóny, nad ktorou už pohromžili všetky tri veľké ratingové agentúry, keď ho 13. januára medzi investičný "šrot" zaradila aj posledná z nich Standard & Poor 's. Poistenie proti bankrotu (CDS) vzrástlo začiatkom februára na historický rekord.

"Trhy ukázali jasnú hranicu medzi Talianskom a Španielskom na jednej strane a Gréckom a Portugalskom na druhej," povedal agentúre Bloomberg Holger Schmieding hlavný ekonóm londýnskej Berenberg Bank.
Škrty a reformy čakajú aj Taliansku a Španielsko, u nich však investori veria, že vďaka výkonným ekonomikám svoje dlhy nakoniec zvládnu. Portugalská ekonomika je naopak príliš slabá. Po roku 2013, keď Lisabonu vyprší záchranný program vo výške 78 miliárd eur, tak zrejme bez cudzej pomoci svoje dlhy splácať nedokáže.

Smrtiaci kokteil dlhov a škrtov

Euro z najhoršieho vonku ešte nie je Zdroj: Shutterstock.com

Portugalsko ako by bolo zhustením všetkých ťažkostí južnej periférie eura. Jeho súkromný sektor je zadlžený ako v Španielsku, verejný ako v Taliansku a ekonomika je rovnako slabá, ako tá grécka. Po vypuknutí krízy to viedlo k tomu, že dlh krajiny začal raketovo rásť.

Ešte roku 2008 predstavoval štátny dlh 68 percent HDP, vlani ale presiahol 115 percent ročného výkonu ekonomiky.

Vláda sa síce pustila do reforiem, ktoré po nej vyžadujú medzinárodní veritelia. Tie ale znamenajú len škrty, ktoré podľa banky BNP Paribas privedú tento rok krajinu k hospodárskemu poklesu o tri percentá.

"Smrtiaci kokteil dodatočných úsporných opatrení, ktoré iba prehlbujú recesiu a neschopnosť splácať dlhy," tak po Grécku naordinovala EÚ tiež Portugalsku, obáva sa ekonóm Era Poštovej sporiteľne Jan Bureš.

"Aby boli schopní splácať svoje dlhy pri súčasných výnosoch, museli by primárne prebytky krajiny presahovať 15 percent," počíta Bureš. Namiesto toho minuloročný schodok rozpočtu dosiahol osem percent HDP a v mínuse bude aj budúci rok, keď mu pomoc skončí.

Príde budúci rok druhá záchrana?

Tak obrovský obrat, aký musí Portugalsko vo svojej ekonomike za tak krátky čas urobiť, je len ťažko zvládnuteľný. "Trhy sa domnievajú, že Portugalsko zbankrotuje počas nasledujúcich pár rokov," pripomína riaditeľka Next Finance Markéta Šichtařová. Už dnes sa preto ozývajú hlasy, že záchranný program bude treba predĺžiť a pomoc Portugalsku navýšiť.

Všetko záleží na politike. Ak sa na marcovom samite EÚ politici dohodnú na júnovom spustení stáleho záchranného fondu ESM vo výške 500 miliárd eur (a snáď aj jeho spojenie s 250 miliardami z provizórneho fondu EFSF) a o 150 miliárd eur svoje fondy navýši aj MMF, dosiahne obranný val skoro bilión eur .

Prípadná druhá pomoc Portugalsku by teda niekedy na jeseň 2013 mohla prísť. A nie je pritom vylúčené, že napriek uisťovaniu politikov, aj v jeho prípade dôjde na osekanie privátneho dlhu.

Dôležité ale je, aby medzitým "niečo" nevrátilo nedôveru trhov v Taliansko a Španielsko, na ktorých záchranu by fond nestačil. A to s aprílovými voľbami v Grécku a májovými vo Francúzsku zďaleka nie je isté.

"Reakcia trhov je síce pomalšia, ale príde," varuje Šichtařová pred prílišným optimizmom.

Autor: Karel Toman