Fico pripravuje ľudí na to, že bude horšie. Slováci do ulíc asi nepôjdu

Klesajúca životná úroveň viedla vo viacerých európskych krajinách k pouličným nepokojom. Typickým príkladom je až po uši zadlžené Grécko.

Bezpečnostný analytik Ivo Samson vidí v premiérovej najnovšej rétorike jednoznačnú stratégiu vládneho Smeru, ako ľudí prichystať na to, že „bude horšie“.

„Je to príprava verejnosti, na to, že europrojekt nemusí dopadnúť dobre, ak sa udrží, bude to stáť obete a všetko sa oplatí, lebo to znamená, že Slovensko v tej elitnej skupine zostane,“ povedal.

Samson pripomenul, že pre našu krajinu nie sú typické veľké protesty ani štrajky. „Teraz sa začínajú rozbiehať učitelia, možno lekári, spoločnosť sa začína brániť. Premiér však už teraz hovorí, že nebude môcť ustúpiť, lebo máme ambíciu zachrániť sa v skupine prvej rýchlosti a škrty naprieč všetkými sektormi sú nutné preto, aby si Slovensko zachovalo finančnú disciplínu,“ dodal.

Osamelí extrémisti

Pouličné nepokoje v štýle Grécka analytik neočakáva. Problémy únie by síce podľa neho mohli byť vodou na mlyn extrémistom, ktorí budú deklamovať autonómiu a nezávislosť Slovenska od diktátu Bruselu.

„Takéto úsilie a snahy asi budú silnejšie, ale nemyslím si, že budú mať veľkú šancu na úspech. U nás zostanú skôr na okraji, a neujmú sa, Slováci sú ochotní sociálne akceptovať škrty už aj preto, že máme vládu, ktorá má vysokú dôveru,“ zdôraznil.

Finančný analytik Trim Broker Ronald Ižip tiež upozorňuje, že Slováci sú zvyknutí na nižší štandard, viac práce a to, že majú menej. „Naša povaha nie je grécka, španielska ani portugalská, dokážeme sa prispôsobiť podmienkam,“ myslí si.

Nežijeme na dlh

Pád eura či vypadnutie z elitnej skupiny by navyše podľa neho nemalo na Slovensko taký tvrdý dopad ako na okolité krajiny.

„Sme na tom veľmi dobre v porovnaní s inými krajinami. Slovenská republika je najmenej zadĺžená krajina v eurozóne. Problémy by boli teda menšie ako v iných krajinách, kde je životný štandard financovaný dlhom,“ dodal.

Keď chudobných varia pomaly, nebúria sa

Aj v prípade masívneho vyťahovania peňazí z bánk má podľa neho štát svoje opatrenia. „Môže to veľmi rýchlo ošetriť napríklad bankovými prázdninami.“

Sociologička Sylvia Porubänová vysvetľuje, že Slovensko síce nemá tradíciu protestovať a zhromažďovať sa a nemáme to ani v povahe. „Chovanie populácie a niektorých skupín je však také nevypočítateľné, že dnes už nikto nemôže s pokojným svedomím povedať, že sa nič nestane,“ uviedla.

Ako diery do člna

Ostražitosť na strane politických špičiek je podľa nej na mieste. „Keby si niekto dal tú námahu ľudí vyprovokovať a zorganizovať protesty, možno aj zvonka nejaké sily, ktoré by viedli tento typ nepokojov, vonkoncom nevylučujem, že by to mohlo  prebehnúť,“ povedala sociologička.

Bezpečnostný analytik a bývalý šéf Úradu na ochranu ústavných činiteľov Juraj Zábojník je presvedčený, že ak by vznikla hrozba návratu ku korune, postihlo by to bankové domy a ľudia by prišli o úspory, treba očakávať aj nepokoje.

„Ako náhle by k takému niečomu došlo, zoslabuje sa systém fungovania štátu, vznikajú diery, ako keď tečie do člna, začne sa rozmáhať kriminalita a ohrozí sa celé spoločenstvo,“ tvrdí Zábojník.

Ľudia podľa neho prestanú veriť v určité mechanizmy zodpovedné za ich existenciu a život v štáte, aj politikom. „A to je živná pôda pre extrémistov a populistov, ktorí by chceli získať moc a zabezpečiť si výhody. Pre takýchto ľudí nie je problém naplniť ulice,“ dodal expert.