Filozof Giordano Bruno"videl" ďaleko dopredu

Zdroj: Wikimedia Commons

"Vynášate nado mnou rozsudok s väčším strachom, ako ho ja prijímam," - týmito slovami sa vraj obrátil Bruno 8. februára 1600 na sudcov, keď mu čítali rozsudok, ktorý vyniesli po sedemročnom súdnom procese.

V astronómii sa Bruno preslávil tézami, že Zem ani Slnko nie sú stredom vesmíru a že vesmír je nekonečný.

Astronómia a niektoré zásadné aspekty moderného poňatia vesmíru neboli jediné, za čo Bruna odsudzovali. Boli to aj jeho etické idey, nezlučiteľné s asketickou náboženskou etikou, jeho ideál náboženskej a filozofickej tolerancie, ktorý ovplyvnil liberálnych mysliteľov. Terčom kritiky sa stalo aj Brunovo zdôrazňovanie magického a okultného.

Giordano Bruno sa narodil ako syn profesionálneho vojaka v roku 1548. Pri krste dostal meno Filippo a neskôr mu podľa názvu dediny Nola pri Neapole, v ktorej sa narodil, hovorili "il Nolano". V roku 1562 odišiel do Neapola študovať humanitné vedy, logiku a dialektiku, kde ako 15-ročný vstúpil do dominikánskeho kláštora, prijal meno Giordano a v roku 1572 ho vysvätili za kňaza.

Neortodoxné názory spôsobovali, že bol Bruno neustále v konfliktoch s autoritami. Pretože svoje názory neprispôsobil svojej dobe, obvinili ho z kacírstva a jeho život bol životom štvanca. Vyhnali ho z väčšiny miest, kde pôsobil. Musel odísť z Paríža, Ženevy, Toulouse, Oxfordu, Marburgu, Wittenbergu a iných miest.

Najšťastnejšie roky prežil v Londýne (1583-1585), kde v roku 1584 okrem iných vydal významné spisy Večera na popolcovú stredu a O nekonečne, vesmíre a svetoch, v ktorých nielen znovu vyhlásil Kopernikov heliocentrizmus za pravdivý, ale navyše vyložil svoju teóriu o nekonečnosti vesmíru. V práci O nekonečnom vesmíre a svetoch (1854) ďalej rozvinul svoju kozmologickú teóriu na základe systematickej kritiky aristotelovej fyziky. V Nemecku napísal niekoľko menších diel, napríklad prácu 160 článkov (1588), v ktorej objasňoval svoju koncepciu náboženstva. Napísal aj tri latinské básne, v ktorých prepracoval teórie vyložené v talianskych dialógoch a rozvinul vlastné poňatie atomistického základu hmoty a bytia.

V roku 1591 sa Bruno na pozvanie svojho bývalého žiaka Giovanniho Moceniga vrátil do Talianska a zúčastnil sa na debatách pokrokových benátskych aristokratov, ktorí podobne ako Bruno obľubovali filozofické úvahy bez ohľadu na teologické aspekty. Brunova sloboda sa skončila, keď ho Mocenigo udal za kacírske teórie benátskej inkvizícii, tá zas rímskej a Bruna 27. januára 1593 uväznili.

Brunove teórie ovplyvnili vedecké a filozofické myslenie nasledujúcich storočí. Bruno však pre svoje teórie neprinášal dôkazy a ani sa o to neusiloval. Napriek tomu, že videl ďalej ako iní, nohami ostával v stredoveku. Nebol bádateľ, ale filozof a teológ. Námestie Campo de' Fiori v Ríme, kde Giordana Bruna popravili, zdobí dnes jeho socha.

Zdroj: TASR