Fryderyka Chopina volali básnik klavíra

Básnik klavíra, ako ho volali, svoje dielo skomponoval takmer výlučne pre klavír. Predstavuje vrchol romantickej klavírnej tvorby a dodnes patrí k základnému repertoáru klaviristov.

Fryderyk Chopin vytvoril celkom nový blok klavírnej hudby so zameraním na virtuóznosť.

Drvivú väčšinu jeho diela tvoria klavírne skladby rôzneho rozsahu, klavírne etudy, koncerty, sonáty, balady, prelúdiá, nokturná, mazúrky, polonézy, valčíky, scherzá, piesne a niekoľko skladieb pre klavír a sláčikové nástroje.

Jeho etudy sú dôležité skladby v dejinách klavírnej hudby. Pôvodne etuda znamenala pre klaviristu technické cvičenie.

Z tisícok etúd, napísaných v 19. storočí, boli Chopinove etudy prvé skladby, v ktorých sa technický cieľ dosiahol umeleckým spôsobom. Chopinove etudy sú hudobné básne, poézia v tónoch s nádherným výrazom, vyjadrené neuveriteľnou technickou virtuozitou.

Melodicky bohaté Chopinove sonáty patria k najkrajším sonátam romantizmu. Nokturná a prelúdiá sú jeho najintímnejšie skladby, v ktorých vyjadril svoju dušu, svoje túžby, sny, nádeje, predstavy, radosti a bolesti. Zobrazujú nočné nálady, plné romantiky mesačného svitu, posilnené bohatou harmonickou obrazotvornosťou a vyjadrené pôsobivou klavírnou technikou.

Napriek tomu, že polovicu života Chopin prežil v zahraničí, jeho dielo obsahuje veľa prvkov poľskej hudby, najvýraznejšie to počuť v klavírnych štylizáciách rôznych tancov (mazúrky, polonézy, valčíky).

Chopinov otec bol Francúz, ktorý vo veku 16 rokov odišiel do Poľska, matka bola Poľka. Krátko po Fryderykovom narodení sa celá rodina presťahovala do Varšavy, kde jeho otec dostal prácu učiteľa francúzskeho jazyka a literatúry na lýceu.

Chopin vyrastal v období, keď jeho vlasť bola pod nadvládou Ruska (hlavou štátu po roku 1815 bol ruský cár) a Poliaci túžili po národnej slobode a aj Chopin bol zapáleným vlastencom.

Skomponoval dva klavírne koncerty f-mol a e-mol, v ktorých rozozvučal poľskú ľudovú spevnosť. Varšava bola nadšená talentovaným umelcom a premiéra druhého koncertu sa stala predzvesťou revolúcie.

Mladý skladateľ oslovoval publikum poľskou hudbou a všetci mu rozumeli. Presvedčili ho však, že krásu a slávu Poľska by mal šíriť za jeho hranicami.

Na vlasteneckej rozlúčke mu darovali kalich s poľskou zemou a Chopin sa v roku 1830 vybral do cudziny. Koncertoval vo Viedni, v Mníchove, Stuttgarte, kde sa dozvedel o páde Varšavy. Pod vplyvom tejto zlej správy skomponoval Revolučnú etudu, v ktorej rozozvučal búrku tónov s hlasom revolúcie.

Zomrel ako 39-ročný na tuberkulózu pľúc v Paríži, kde je aj pochovaný. V poslednej vôli si želal, aby jeho srdce odviezli do Varšavy. Prsťou rodnej zeme, ktorú si vzal so sebou, keď odchádzal z domova, posypali jeho hrob v Paríži a jeho srdce zamurovali do steny jedného z kostolov vo Varšave.

Zdroj: TASR