Globalizácia má iné tempo vo svete, iné v školách

BRATISLAVA - "Tento sveter si pred 50 rokmi kúpil môj strýko," povie Rene a poupraví si rukávy bordového pulóvra. Nehľadajte stopu času alebo molí alebo usvedčujúcu visačku dravej značky. "Ak sme kedysi boli schopní ´primitívnou technológiou´ vyrobiť sveter, ktorý vydrží polstoročie, prečo dnes podobné svetre nevyrábame?" Táto Reneho otázka má širší význam, a síce, ako ju dostať do škôl?

Globalizácia má iné tempo vo svete, iné v školách
Globálne vzdelávanie hovorí o témach chudoby, detskej práce, migrácie či stave životného prostredia. Zdroj:SITA/AP

Rene Suša je koordinátorom globálneho vzdelávania slovinskej mimovládky Humanitas. Na prvý pohľad pripomína viac pravoslávneho popa než učiteľa. Ku kľúčnym kostiam mu siaha dlhá brada, dlane zopäté k sebe. 

"Globálne vzdelávanie nie je o tom, že ti budem dookola opakovať, že vo svete miliarda ľudí trpí podvýživou, nemá prístup k pitnej vode alebo aký vplyv má na náš život výrub pralesov, je to skôr otázka, ako sa k tomu ako ´poučený´ človek postavíš," vysvetľuje. Kontrolujem pulóver. Tkanina je na prvý pohľad drsnejšia, vek si tipnúť netrúfam.

V Európe sa dnes usiluje problematiku dopadu ľudských rozhodovaní dostať do vzdelávania niekoľko krajín. Presnejšie, mimovládne organizácie, ktoré sa témam ako chudoba, migrácia, ľudské práva, vojnové konflikty, znečistenie životného prostredia či multikulturalizmus venujú vo svojej každodennej agende. Nie vždy ale vzťahy Sever-Juh prekročia brány verejného diskurzu, vrátane škôl.

Globalizácia a jej nelichotivý obraz: Drancovanie iných

Svet sa zmenil

"Svet sa zásadne zmenil. Čokoľvek, čo používame, má spojenie s vonkajším svetom. Na túto skutočnosť by mali vzdelávacie inštitúcie reflektovať."

Andrej Návojský sa globálnemu vzdelávaniu venuje ako predstaviteľ združenia Človek v ohrození. To, ako jediné na Slovensku, dostalo v podobe príručiek pre školy globálne témy do niekoľkých predmetov. Keď sa Andreja pýtam, či dnes školstvo reaguje na súčasné zmeny v spoločnosti, dlhšie popremýšľa. "Nie dostatočne... Vedeli sme pred dvadsiatimi rokmi, na čo máme pripraviť žiakov? Vedeli sme, aké zručnosti budú potrebovať? Dnes vieme minimálne definovať, že budú v budúcnosti potrebovať kompetenciu zorientovať sa vo svete."

"To, na čo sa momentálne pripravujú žiaci, je zastarané, prekonané," doplní ho vzápätí Michal Cenker z Nadácie Pontis. "V podstate, tie veci boli zastarané už pre našu generáciu." Školy podľa Michala stoja pred vážnou úlohou - vychovať uvedomelých mladých ľudí. "Dnes je to pre ne v podstate irelevantné," tvrdí Peter Ivanič zo Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj, "Už nestačí študovať to, čo je na úrovni národné. Byť zodpovedný a vedomý si svojich konaní si vyžaduje úroveň globálnu."

Nemá vnášať ideológiu

Keď Človek v ohrození spúšťal pred tromi rokmi projekt Twin School, jedna zo slovenských škôl dostala na hodinách etickej výchovy možnosť nadviazať spojenie blízkeho druhu - s Afganistanom. Keď sa ale konzervatívnejšia časť rodičov dozvedela, že si ich dieťa na diaľku pokecá s moslimskou kultúrou, prehlásili ho z hodín etiky na hodiny náboženstva.

Do vyučovania vstúpili afganské dni. Tradičné jedlá, športy, šarkany, prezentácia odevov a videorozhovory so spolužiakmi zo školy v provicii, ktorej časť ovláda Taliban. "Keď žiaci z vedľajších tried videli, čím všetkým sa zaoberáme, namiesto vyľudnenia sa nám počet žiakov na hodine zdvojnásobil," povie Andrej.

Rodičia podľa neho skrátka pochopili, že ich deti nik nechce naočkovať islamom. "Tá otázka tu stále je, do akej miery má byť škola primárne konzervatívne zameranou inštitúciou a naopak, do akej miery môže byť otvorená?" poznamená.

"Globálne vzdelávanie nie je normatívne, nie je o ideológii," upozorňuje Peter. "Ak sa učiteľ so žiakmi zhovára o migrácii, nehovorí, že je dobrá alebo zlá, ale že sa deje. Prečo k nám migranti prichádzajú, aké sú ich kultúrne špecifiká? Dieťa má tému spoznať, vytvoriť si názor, ktorý si dokáže aj obhájiť."

Bieda aj na vysokých školách

Lenže obhájiť to, čo vedia o svete, nevedia často ani vysokoškoláci. Má dnes na univerzitách globálne myslenie pevnú pôdu pod nohami? "Objavuje sa z individuálnych iniciatív, ale nie systematicky. Vysoké školy dnes napríklad nevychovávajú pedagógov, ktorí by globálne vzdelávanie zavádzali do systému," podotkne Michal, ktorý sa téme globálneho vzdelávania venuje na akademickej pôde.

Na univerzite nie je napríklad raritné zakopnúť o bežný nekritický rasový stereotyp, ´Rómovia kradnú´, ´moslimov sa musíme báť´, polosranda verzus vážne tvrdenie. Manželky za ťavy? A čo téma terorizmus? "V prístupe k vzdelaniu sa objavuje v mnohom nekritickosť. Už len samotná motivácia pre vstup na vysokú školu... Veľa razy je to len o získaní titulu, pretože po strednej škole ´by sa to malo urobiť´."

Ahamoment

Čo by asi tak vysokoškolák, stredoškolák alebo školák prvého stupňa urobili, keby zistili, že ich mobil dotuje dlhú, dosť krvavú vojnu v strednej Afrike, kde sa ťaží minerál, z ktorého sú jeho súčiastky? "Nuž, to často nevedia ani dospelí," povie Peter. Zjaví sa ahamoment. No ako hneď dodá Andrej, iba samotný žiak má prísť na to, ako sa s informáciou pasovať. Zmení spotrebiteľské správanie? Bude kampaňou tlačiť na firmy? Bude sa dožadovať informácií?

Peter napríklad prestal jesť banány a psovi kupovať konzervy s hovädzím mäsom. ""Viem, ako sa kvôli tomu
ničí životné prostredie, že kvôli hovädziemu z Amazónie sa vo veľkom klčujú pralesy, pri pestovaní
banánov sa používa množstvo pesticídov, v akých pracovných podmienkach pracujú ľudia". Andrej prestal kupovať oblečenie jednej zo značiek, pretože sa dozvedel o jej obrovskom škandále s detskou prácou.

"Naši politici vravia, ešte na globálne vzdelávanie nie je čas. Ak nie teraz, kedy?" neodpustí si poznámku Slovinec Rene. "Kedysi si vyšla na ulicu, zakričala, že je niekto hlupák a dočkala sa nejakej reakcie. Dnes si môžeš kričať, koľko len chceš, nikto nepočúva. Prečo? Pretože to, čo kričíš, nikoho nezaujíma."

Slovensko je o krok vpred. Vláda začiatkom roka pre globálne témy schválila národnú stratégiu.

Stanislava Harkotová

Redaktorka
 

Diskusia

Podporujete globálne vzdelávanie na školách?

Najčítanejšie