Grécka vláda narýchlo rokuje o škrtoch, odbory sa búria

Aby získal od zahraničných investorov peniaze na marcovú splátku štátnych dlhopisov vo výške 14,5 miliardy eur, musí Papadimosov kabinet ešte dnes nájsť ďalšie zdroje financovania rozpočtu a schváliť škrty vo výške 1,5 percenta hrubého domáceho produktu, zodpovedajúcu 3,3 miliardám eur.

Rokovania pritom mali byť uzavreté už v nedeľu.

Už v pondelok minister pre reformy Dimitros Reppas takzvanej trojke (zástupcom EÚ, MMF a Európskej centrálnej banky) sľúbil, že tento rok škrtne vo verejnom sektore 15-isíc pracovných miest. Do konca roka 2015 potom má prísť o prácu celkovo 150-tisíc štátnych zamestnancov.

Grécko je bližšie ku krachu. Ani nižšie mzdy nemusia pomôcť

Trojka ale ďalej tlačí na vládu, aby nariadila dvadsaťpercentný pokles miezd v súkromnom sektore. Platy v štátnej sfére boli totiž krátené už vlani. Zlikvidované majú byť benefity za Vianoce a Veľkú noc a príspevok vyplácaný rodinám pred letnými prázdninami. Tieto sumy spoločne predstavujú približne dva mesačné platy.

Európska komisia okrem toho odporúča, aby vláda nariadila aj zníženie minimálnej mzdy v súkromnej sfére. Tá teraz v Grécku predstavuje 871 eur, zatiaľ čo v krízou práve tak postihnutom Španielsku a Portugalsku 748, respektíve 566 eur.

Predchádzajúce opatrenia nezabrali

Grécko sa ponára do krízy čím ďalej viac a prízrak štátneho bankrotu je už veľmi blízko. Hovorí o ňom otvorene aj sama vláda. Dokonca ani nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá ešte vlani nepripúšťala, že by krajina mohla vystúpiť z eurozóny, takýto scenár nevylučuje.

Grécko musí tento rok splatiť na dlhopisoch 21 miliárd eur, o ďalších 15 miliárd vzrastie vďaka plánovanému rozpočtovému deficitu zadlženia krajiny.

Tvrdé úsporné opatrenia, ktoré predchádzajúca vláda socialistov Jorgosa Papandrea prijala v uplynulých dvoch rokoch, totiž nezabrali. Nádeje vkladané do privatizácie štátnych a pološtátnych podnikov sa totiž nenaplnili a krajina aj naďalej zápasí s obrovskými daňovými únikmi odhadovanými na pätnásť miliárd eur ročne.

Nepomohli zatiaľ ani reformy Papadimosovho kabinetu, ktorý začal úradovať 11. novembra. Grécky dlh sa medzitým vyšplhal na 159 percent hrubého domáceho produktu.

Grécko stoplo vyplácanie fiktívnych dôchodkov. Ušetrí milióny eur

Radoví Gréci nemajú pre úsilie svojej vlády žiadne pochopenie a opakovane vychádzajú protestovať do ulíc. V utorok sa v krajine znovu zastavila verejná doprava, štrajkujú štátne úrady, prevádzka je obmedzená aj v nemocniciach.

"Z prístavu Pireus dnes nevyšla jediná loď," citovala agentúra Reuters zdroj z Pobrežnej hliadky.

K protestom vyzvali obe najväčšie odborové ústredne v krajine, GSEE, zastupujúci súkromný sektor, a ADEDY, združujúcej zamestnancov štátnej sféry. Oba zväzy zastupujú približne dva a pol milióna ľudí, čo je polovica práceschopného obyvateľstva.

"Chcú znížiť platy o dvadsať až tridsať percent a zlikvidovať všetky pracovné práva," povedal agentúre AFP šéf odborov súkromného sektora Jannis Panagopulos.

Sme stratení tak či tak

Trpezlivosť s gréckou vládou dochádza ale aj nemeckej kancelárke Merkelovej. "Úprimne: Nechápem, k čomu sú ďalšie dni rokovaní. Tlačia nás čas. V stávke je veľa pre celú Eurozónu."

Podľa denníka Die Welt zvažujú vyjednávači EÚ, ECB a MMF, že popri súkromných veriteľoch, teda predovšetkým bankách, by o odpustenie časti gréckych dlhov mali začať uvažovať aj jednotlivé štáty. A síce v tej forme, že by Grécku znížili úroky, ktoré má krajina z poskytnutých úverov zaplatiť.

Grécko sa scvrkáva. Mladí húfne emigrujú

Konečná dohoda s Gréckom musí byť uzatvorená najneskôr 15. februára, teda budúcu stredu. Len tak je možné uviesť do pohybu zložitý proces spojený s výmenou štátnych dlhopisov, v rámci ktorej odpustia súkromní veritelia krajine až sedemdesiat percent jej dlhov.

V gréckej populácii, ktorá sa sčasti presúva z miest na vidiek, kde sú podmienky k životu predsa len o niečo menej drastické, sa začína rozmáhať rezignácia. Rad mladých ľudí sa chystá odísť za prácou do zahraničia, zatiaľ čo bohatí Gréci presúvajú svoje peniaze do bezpečia.

"Sme stratení tak či tak," povedal agentúre Reuters tridsaťjedenročný daňový kontrolór Kosmas Georgiou. "Návrat k drachme pritom nie je riešením, znamenalo by to pohromu. Oni (vláda a EÚ) sa ho snažia len oddialiť, aby vyzerali ako hrdinovia."

Autor: Radim Klekner