Grécko je bližšie ku krachu. Ani nižšie mzdy nemusia pomôcť

Európa už prestáva veriť, že je toho Helénska republika schopná. Stále častejšie sa preto skloňuje slovo bankrot. Riešením obrovských gréckych dlhov  je nechať padnúť Atény na kolená, takýto názor zastávajú viacerí odborníci.

Rokovania na mŕtvom bode

Gréci sa musia dohodnúť s veriteľmi na odpise dlhu a presvedčiť „trojku“, ktorá pozostáva z Medzinárodného menového fondu, Európskej centrálnej banky a Európskej komisie, že to s reformami myslí vážne.

Rokovania o odpise dlhu sa stále naťahujú, investori, ktorí nakúpili grécke dlhopisy, sa zrejme napokon vzdajú 70 percent investície. 

Európski politici čoraz častejšie pripúšťajú bankrot Grécka

Okrem odpisu dlhu však musia Gréci presvedčiť, že dostatočne konsolidujú verejné financie. Gréci by mali znížiť platy vo verejnom sektore, rekapitalizovať banky a znížiť celkové výdavky štátu o 1,5 percenta hrubého domáceho produktu.

Keď „trojka“ nebude považovať škrty za dostatočné, Atény nedostanú ďalšiu pomoc vo výške 130 miliárd eur, ktorú európski lídri prisľúbili Grécku na jednom z minuloročných samitov. Bez finančnej injekcie pritom Grécko do konca marca zbankrotuje.

Čas na dohodu sa kráti, odkázali Grécku nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. 

Nekonkurencieschopné Grécko

Jedným z problémov Grécka sú vysoké platy. Aj kvôli nim totiž nemajú Gréci šancu konkurovať iným krajinám. „Problémom Grécka je to, že v krajine dlhodobo nerástli platy vďaka vyššej produktivite práce, ale kvôli zadlžovaniu sa predovšetkým verejnej sféry,“ hovorí analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.

Viacerí ekonómovia sú však skeptickí, či Grécku pomôžu nižšie platy a ďalšie škrty. Neustále uťahovanie opaskov nedovolí krajine dosiahnuť ekonomický rast, bez ktorého zrejme nedokáže udržať na uzde privysoký dlh.

Väčšina Nemcov chce odchod Grécka z Eurozóny

„Kľúčom k udržateľnosti dlhu je hospodársky rast a rozumná výška zadlženia,“ hovorí analytik Patria Finance Rostislav Plíva

Grécko sa už niekoľko rokov nachádza v recesii a výška dlhu dosiahla podľa posledných údajov štatistického úradu Eurostatu v treťom štvrťroku minulého roka takmer 160 percent hrubého domáceho produktu.

„V súčasnej situácii by najlepším riešením pre zvýšenie konkurencieschopnosti a naštartovanie ekonomiky bol zrejme návrat k drachme a bankrot Grécka. Rozhodne ale nejde o bezbolestné riešenie, ale za súčasných podmienok je to zrejme najrozumnejšia možná cesta,“ myslí si Plíva.

Súhlasí aj Boros. „Z môjho pohľadu je pre Grécko lepšou alternatívou eurozónu opustiť, mohlo by začať odznova s ďaleko vyššou konkurencieschopnosťou a ďaleko nižším dlhovým bremenom,“ dopĺňa analytik.