Heinrich Rudolf Hertz sa narodil pred 155 rokmi, spomenul si aj Google

Fyzika, podľa ktorého je pomenovaná jednotka frekvencie - Hertz, si v stredu pripomenul aj internetový gigant Google.

Hertz sa narodil v Hamburgu, v rodine advokáta a senátora Gustava Ferdinanda Hertza. Študoval techniku, neskôr sa rozhodol venovať fyzike na univerzitách v Mníchove a Berlíne. V roku 1880 získal doktorát, pôsobil ako docent fyziky v Kiele a v roku 1885 sa stal profesorom v Karlsruhu. V roku 1889 v Bonne nahradil slávneho R. Clausia. Tam pôsobil po zvyšok svojho života. V 30-tych rokoch 20. storočia boli jeho spisy v Nemecku verejne pálené, pretože jeho otec bol Žid.

Heinrich Rudolf Hertz bol prvým, kto experimentálne dokázal existenciu elektromagnetického žiarenia. Dokázal Maxwellovu teóriu elektromagnetického poľa a teoreticky ju aj zapísal. Vynašiel generátor elektromagnetických vĺn, s ktorým dokázal, že vlny existujú, lomia sa, interferujú a polarizujú rovnako ako svetlo. Na základe tohto poznania dal v roku 1890 Maxwellovým rovniciam symetrickú formu a vyjadril vzťah elektromagnetických polí v látkach. Opísal ich interakcie s magnetmi. Je tvorcom tzv. Hertzovho potenciálu. Hertz sa však domnieval, že elektromagnetické vlny sa nenávratne rozptyľujú do priestoru, a preto im nepripisoval praktický význam. Ten dokázali ďalší vedci až po Hertzovej smrti.

Hertz formuloval Maxwellove rovnice šírenia elektromagnetických vĺn aj v pohybujúcich sa prostrediach. Tie neskôr využili fyzici pri hľadaní pohybu Zeme vzhľadom na nepohyblivý éter a tým aj dospeli k špeciálnej teórii relativity.

Ďalšími pokusmi Hertz objavil fotoelektrický jav a katódové lúče. Skúmal prechod katódových lúčov kovovou vrstvou, čím položil základ korpuskulárneho žiarenia. Hertz sformuloval aj všeobecný variačný princíp mechaniky. Vypracoval celú teoretickú mechaniku bez pojmu sily a zaviedol pojem neholonómnych väzieb. Okrem elektriny sa zaoberal i pružnosťou, pevnosťou a fluorescenciou látok.