HIV už nie je strašiak ako kedysi, stále sa však šíri

ROZHOVOR – Ak sa pacient nakazený HIV (vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti) začne včas liečiť, môže sa dožiť aj vysokého veku. V rozhovore pre Aktuálne.sk to uviedol prof. Pavol Jarčuška z Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

HIV už nie je strašiak ako kedysi, stále sa však šíri
Zdroj:TASR/František Iván

Podľa neho na Slovensku síce nie je veľa pacientov s HIV, ale začína pribúdať nových prípadov. Ohrození sú najmä mladí ľudia, ktorí podceňujú riziko nákazy.

O ochorení HIV a AIDS sa dnes hovorí už len málo, akoby ani nebolo treba. Je ešte vôbec dôvod na obavy?

Dôvod na obavy je pri každom ochorení, HIV sa v tom nelíši. Treba o ňom hovoriť, je potrebné, aby ľudia boli informovaní. Z epidemiologického hľadiska je však situácia u nás veľmi dobrá. Od roku 1985 tu zaznamenali celkovo 798 pacientov nakazených HIV, čo je najnižší výskyt v celej Európskej únii. Na druhej strane ten nárast na Slovensku je vyšší ako v ostatných štátoch EÚ. Pribúda nám viac ako 80 nových pacientov ročne, čo je v priemere asi 1,5 pacienta týždenne. A to nie je až tak málo.

V porovnaní s inými európskymi štátmi je to veľa či málo?

Tým, že väčšina európskych krajín má ten boom najväčšieho prírastku už dávno za sebou a počet novoinfikovaných je tam stabilnejší, ide u nás predsa len o trochu strmší nárast.

Situácia na Slovensku sa teda v tomto smere môže zhoršovať?

Áno. Napríklad aj tým, že mnohí HIV pozitívni ľudia, ktorých nemáme evidovaných, lebo žijú v cudzine, sa po čase môžu vracať domov. Ten počet pacientov teda môže narásť.

Čím si vysvetľujete, že u nás počet nakazených HIV začal stúpať?

Je to viac-menej logické, tak ako to, že je tých prípadov viac v Bratislave ako na východe. Jednoducho, skupiny, ktoré sú najohrozenejšie, sa sústreďujú vo veľkých mestách. Predtým v Prahe alebo vo Viedni, teraz sa to pomaly rozširuje na Slovensko.

Vírus HIV na Slovensku neustupuje do úzadia. Práve naopak

Kto u nás najčastejšie prenáša HIV? Ktoré skupiny sú najrizikovejšie?

Najrizikovejšia je určite promiskuitná časť mužov, ktorí majú sexuálny styk s mužmi, čiže homosexuáli. Takisto rizikoví sú, samozrejme, aj promiskuitní heterosexuáli a narkomani, ktorí drogy užívajú vnútrožilne. Takých pacientov však máme veľmi málo.

Kedysi sa pritom HIV dosť šíril práve medzi drogovo závislými. Pomohla v ich komunite potlačiť nákazu činnosť sociálnych pracovníkov, streetworkerov, ktorí im rozdávajú čisté injekčné striekačky a ihly?

Určite. Akákoľvek starostlivosť, komunitná práca s narkomanmi a zvyšujúca sa miera ich zodpovednosti znižuje šancu prenosu hocijakej infekcie, HIV nevynímajúc.

Alarmujúce sú však informácie, že sa HIV na Slovensku šíri najmä medzi mladými ľuďmi. Čím to je, že nedbajú na prevenciu?

Dôvod ste povedali už na začiatku – málo sa o tom rozpráva. Viete, keď sa dozvedia, že je to choroba, na ktorú nemusia nutne zomrieť, s ktorou budú dlho žiť, sú oveľa menej opatrní. To je správanie, ktoré je pre mladosť typické. Mladí ľudia by si mali dávať väčší pozor, najmä tie rizikové skupiny.

HIV je ochorenie, ktoré sa počas tehotenstva môže preniesť z matky na dieťa. Stali sa také prípady aj na Slovensku?

Ani jeden. U nás zatiaľ nemáme dieťa, ktoré by bolo HIV pozitívne. Na Slovensku sa ešte nikdy nenarodilo dieťa s týmto vírusom. Nie však preto, že by ženy infikované HIV nemali deti. Len na našej klinike rodili asi 12- či 14-krát a na Slovensku bolo už viac ako 30 takých pôrodov. Napriek tomu ani jediné dieťa nie je HIV pozitívne, vírus sa na ne nepreniesol. Možnosť, že sa to stane, je dnes pri dobrej starostlivosti minimálna.

Takže aj ženy, ktoré sa nakazili HIV, môžu bez obáv otehotnieť? Splniť si svoj sen o dieťati?

Určite, ja im to dokonca odporúčam. Aby rodili čo najskôr, ešte v mladom veku, pretože väčšina Sloveniek má dieťa neskôr, keď to už prináša iné riziká. Na klinike poznáme infikované ženy, ktoré majú po tri deti a sú úplne ideálne matky.

Ako dlho trvá, kým HIV prejde do choroby AIDS?

Záleží na tom, ako sa ten pacient lieči. V minulosti, keď sa neliečil, to trvalo zhruba osem-desať rokov. Dnes, ak sa lieči, má veľkú šancu, že vírus nikdy neprejde do AIDS.

V minulosti bol HIV oveľa smrteľnejší, vyhliadky pacientov neboli dobré. Medzitým však liečba výrazne pokročila. Koľko rokov sa teraz pacienti môžu dožiť?

Dnes môžu viesť dlhý, plnohodnotný a kvalitný život. Predpokladá sa, že to ochorenie ho môže skrátiť o pár mesiacov až rokov. To závisí aj od ďalších rizikových faktorov pacienta. Treba však povedať jedno – je veľmi dôležité, aby chorý prišiel včas. Ak sa ukáže už v rozvinutom štádiu AIDS, tak tá očakávaná dĺžka života bude kratšia. Stáva sa nám aj teraz, že pacienti prídu dosť neskoro.

Je u nás liečba HIV ľahko dostupná? Nie je príliš nákladná, môžu si ju dovoliť aj menej majetní ľudia?

Hradí ju zdravotná poisťovňa, takže si ju môžu dovoliť všetci poistenci. Nestojí ich to nič. Bezplatné je tiež testovanie na HIV, ktoré je i anonymné. Záujem o toto testovanie predtým na istý čas poklesol, ale teraz to začína znovu stúpať. Treba asi robiť kampane, no na to sa musia zohnať peniaze. Testovanie je veľmi dôležité.

Podľa vášho kolegu infektológa Azzadena Shunnara je s liečbou HIV menej komplikácií ako s cukrovkou. Je to pravda?

HIV je dobre liečiteľné ochorenie, a ak sa pacienti včas liečia, nevznikajú u nich také metabolické komplikácie ako u diabetikov. Na druhej strane však treba povedať, že tí pacienti s HIV dnes majú viac kardiovaskulárnych ochorení a častejšie cukrovku ako bežná populácia.

Je ohrozený lekár, ktorý sa pri ošetrovaní pacienta s HIV zraní a dostane sa do styku s infekciou?

Záleží na tom, ako sa ten pacient lieči. Ak dodržuje liečbu, to riziko pre lekára je minimálne. Dnes ho už vieme aj matematicky vypočítať. Keď napríklad ide o úplne neliečeného pacienta, tak riziko predstavuje zhruba 0,3 percenta. Ak včas užije antiretrovírusovú liečbu ako prevenciu, ešte sa to znižuje o 80 až 90 percent. Isté riziko tam teda je, no veľmi malé. Aj u nás sa stali také prípady, že sa lekári takto zranili, ale neochoreli.

Za nechránený styk dostal nositeľ HIV sedem rokov väzenia

Aký je postoj spoločnosti k pacientom s HIV? Stále prevláda strach a diskriminácia, alebo sa to už zlepšilo?

Myslím si, že nejaká otvorená diskriminácia na Slovensku dnes už neexistuje, ale je pravda, že ľudia zvyknú mať predsudky. Tým, že tí HIV pozitívni pacienti v našom okolí nežijú tak často ako v iných krajinách, nepoznáme ich a máme obavy z neznámeho. Tie často vyústia do takého rezervovaného alebo veľmi opatrného správania. To by som však nehodnotil ako predsudok, ten je dnes už naozaj zriedkavý.

Radovan Krčmárik

Redaktor
 

Diskusia

Najčítanejšie

Reklamné správy