• 23. september 2006, 19:46

Ivan Král: Na párty až po práci

Pre túto príležitosť k sebe prizval slovenských hudobníkov Emila Frátrika a Oskar...

Zdroj: www.ivan-kral.cz

Pre túto príležitosť k sebe prizval slovenských hudobníkov Emila Frátrika a Oskara Rózsu a spoločne pripravili pätnásť nových skladieb. Dostane sa, samozrejme, aj na hity ako Winner takes all, Sen ktorý zložil pre skupinu Lucie, alebo Dancing barefoot. Tú majú vo svojom repertoári aj Patti Smith a U2.

 

Král sa do Česka nevracia často a keď, tak hlavne ako producent albumov domácich interpretov. Skúsenosť s ním mali Lucie, Mňága a Žďorp, skupina Triny aj Aneta Langerová. Ako aktívny hudobník sa sám za seba naposledy predstavil na albumoch Photoalbum a Erotická revue.

 

Pred koncertom ste plánovali, že sa so spoluhráčmi zavriete na týždeň do skúšobne. Ako to dopadlo?

Hľadal som vhodný priestor, a keď som hovoril s Davidom Kollerom, povedal, že práve dotočil album a ak chcem, môžeme byť u neho. Emilovi s Oskarom som dopredu poslal demá a potom sme na skúškach spoločné skladby dorábali. Veľa sme nad tým nepremýšľali, ale hrali sme stále dookola, aj "kiksy" sú prospešné. Naša hudba má silu aj v troch a väčšiu hĺbku, ako keby tam bol ďalší gitarista, speváčky a bicie. Bude to komorné vystúpenie.

 

Zdroj: www.ivan-kral.cz

 

Sľubujete nové skladby. Čo s nimi bude po koncerte?

Pozval som ľudí z hudobných firiem, a to, či majú záujem, alebo len sedia na zadku v práci, zistím v pondelok.

 

V Česku vystupujete v poslednom čase celkom skromne. Prečo ste sa hneď po revolúcii aktívne nezapojil do hrania v niektorej českej kapele? Ponuky ste isto musel mať.

Keď som sa v deväťdesiatom treťom vrátil, mal som množstvo ponúk na hranie aj natáčanie albumov a pretože som hudobníkom čiastočne otváral dvere v tom, ako sa to robí v Amerike a vo svete, videl som, akí sú tu ľudia zatrpknutí. Idú do štúdia, starajú sa len sami o seba, a to nie je dobré. Mám to tu rád a chcel som tento vzduch zmeniť, snažil som sa vyhovieť mnohým ľuďom a strácal som pritom energiu. Po čase som si povedal, že musím preč.

 

V čom bola chyba?

Už od mladosti je to rovnaké: keď chcem hrať s niekým ďalším, tak mu chýba zapálenie ako mne. Lenže keď robíš hudbu, tak ju musíš robiť naplno, inak môžeš pracovať v továrni alebo v kancelárii. Tu majú hudobníci rodiny a tak sa im nechce chodiť hrať na dva mesiace do Nemecka alebo Rakúska, každý má nejakú výhovorku, a navyše nevie po anglicky. Nechcem nikoho uraziť, ale iná cesta nie je, tu je to stále v malom potoku a hovoríme si, že je to české, takže dobré. Dvere von sú otvorené a na otázku, ako prerazíme ako Česi vo svete, je jednoduchá odpoveď: musí sa tam vycestovať a spoznať to tam.

 

Zdroj: www.ivan-kral.cz

 

Kedysi ste predpovedal veľkú budúcnosť skupine Lucie, ktorej ste produkoval jej asi najlepší album Černý kočky, mokrý žáby a ktorá už teraz asi nikde nepôjde...

Lucie mala ten problém, že jej zázemie bolo moc "fajn" urobila album, odohrala päť koncertov a koniec. Tak sa to nedá. David Koller na chvíľu odišiel do New Yorku, aby sa naučil po anglicky a teraz by v tom mal pokračovať. Produkoval som aj kapelu Alice a o nej si myslím, že mohla absolútne preraziť. Nie Dan Bárta samotný, ale celá Alice, kam sa na nich hrabali Deep Purple!

 

České skupiny, ktoré sa s vami stretli v štúdiu, vraj boli zo začiatku šokované vašimi podmienkami: pracovať od rána do večera bez večierkov a počúvania cudzej hudby. Prečo tá askéza?

Gramofirma platí štúdio a chce výsledky. Na večierky nech sa chodí po práci. A potom, prečo sa zdržovať, prečo strácať čas, keď je niekto nepripravený alebo neschopný pracovať. To nie je profesionálne. Neviem, ako to je teraz, ale v deväťdesiatych rokoch tu bolo veľmi volné tempo v práci. Našťastie nie ako v Amerike medzi rokmi 1975 až 1980. Vtedy mali firmy obrovské peniaze a skupiny i producenti v štúdiu sa iba flákali. Aerosmith, Kiss, Lou Reed...divím sa, že z tých večierkov niečo vzniklo. Keď chce hudobník byť "high", tak mu k tomu predsa stačí hudba.

 

Ale Iggy Pop tiež nebol a nie je žiadny anjel a predsa ste s ním natočil albumy Soldier a Party.

Nakoniec som od neho odišiel, nedalo sa to s ním vydržať. Iggyho mám rád dodnes, nevyčítam mu nič, ale spomienky nemám najlepšie. Nahrávali sme album, ktorý potom všetci zvozili, robili sme na ňom dva mesiace, všetko bolo pripravené a Iggy potom prišiel do štúdia, bol mimo, menil texty. Nedalo sa s ním pracovať a došlo medzi nami k viacerým scénam.

 

Zdroj: www.ivan-kral.cz

 

Ako to, že je dodnes taký slávny? A dobrý?

Asi preto, že prežil. Mal už štyrikrát umrieť, ale Boh nad ním drží ochrannú ruku.

 

Vaša posledná producentská práca v Česku bol debut Anety Langerovej Spousta andělu. Sú to už dva roky, počul ste ten album v poslednej dobe?

Už dlho nie. Snažil som sa s Anetou spojiť a pozvať ju na koncert, tak uvidíme.

 

Ste s odstupom času s týmto albumom spokojný?

Ja som dal tvár asi len piatim pesničkám, na niektoré som nechcel siahnuť, pretože mi prišli také švédske. Na severe sú ľudia, ktorí pre firmy píšu skladby a potom ich predávajú ďalej. Vďaka BMG sa tak dostali aj k nej. Do budúcnosti by sa nemala porovnávať s cudzími pesničkami, ale napísať si všetko sama. Druhý album bude rozhodujúci.

 

Aneta Langerová si fanúšikovskú základňu vybudovala už v súťaži Česko hľadá SuperStar. Majú ostatní hudobníci ešte vôbec šancu presadiť sa?

V pesničke ani nejde o to, či je dobrá alebo hlúpa, ale záleží, kto ju hrá, kto ju prinesie do firmy a kto do rádia, všetko je to prepletené ako v labyrinte. V Amerike je skoro nemožné preniknúť do rádia.

 

Zdroj: http://www.ivan-kral.cz

 

To znie, ako keby rocková hudba nemala budúcnosť.

Keby som bol mladý hudobník, určite by som spolupracoval s nezávislými univerzitnými rádiami, dával im rozhovory, predstavoval sa vo firmách, hral od dediny k dedine a makal. Ale ono sa to zmení.

 

Ako?

Mladšia generácia chce svoju slobodu naspäť, monopol v hudbe nie je možný. Gramofirmy si čoskoro uvedomia, že sa hudba dá vďaka internetu robiť aj bez nich, a padnú. Existuje toľko zaujímavých skupín, napríklad okolo Detroitu, a vôbec nie sú slávne. Pýtajú sa ma, čo si o nich myslím a ako by to malo znieť, a ja im hovorím: "Panebože, tam je talentu, len ho sformovať!" Nevidím to čierne.

 

 

 

 

 

Diskusia

Reklamné správy