Izrael možno zaútočí na Irán ešte pred prezidentskými voľbami v USA

Podľa agentúry DPA je zatiaľ nejasné, či Izrael  skutočne plánuje útok, s ktorým nesúhlasia všetky zložky armády ani všetci politici, alebo len vyvíja tlak s cieľom dosiahnuť pokrok v jadrových rozhovoroch Iránu so svetovými veľmocami.

Izrael považuje iránsky jadrový program za najväčšiu súčasnú hrozbu pre svoju existenciu. Iránska vláda však opakovane popiera obvinenia, že pod rúškom civilného výskumu vyvíja jadrové zbrane.

Podľa prieskumu denníka Maariv súhlasí s individuálnym útokom na Irán 40 percent Izraelčanov, 35 percent by vojenský zásah radšej prenechalo USA. Tieto čísla znamenajú, Netanjahu dostal "zelenú", konštatovali noviny.

Netanjahu neverí uisteniu amerického prezidenta Baracka Obamu, že USA zabránia Iránu v získaní atómovej bomby v krajnom prípade vojenskými prostriedkami, píše Maariv.

Spojené štáty totiž ešte nepredložili Izraelu plány vojenskej intervencie, ktorá by mala nasledovať v prípade zlyhania sankcií a diplomatického tlaku, a Obama o nej doteraz ani nehovoril. Obama je navyše známy tým, že vojenské operácie nenariaďuje bez súhlasu OSN a Ligy arabských štátov.

Podľa komentátorov denníka Jediot Achronot by izraelský úder tesne pred voľbami v USA mohol uškodiť Obamovi a naopak prospieť jeho republikánskemu súperovi Mittovi Romneymu. Mnoho amerických vládnych úradníkov je presvedčených, že vojenská akcia by USA zatiahla do vojny s Iránom proti ich vôli.

Ehud Barak podľa denníka počíta s tým, že Irán odpovie na útok aj s podporou militantného hnutia Hizballáh. Napriek tomu sa však neobáva, že Izrael by bol "zničený" a vo svete by bol nenávidený.