26°

Prehánky
Slovensko

Kde umierajú stromy, umierajú i ľudia, tvrdí štúdia

BRATISLAVA - Čím menej stromov máme vo svojom okolí, tým horšie sa môže mať naše zdravie. Tím amerických vedcov prišiel so štúdiou, ktorá hovorí o priamej súvislosti zdravia stromov a zdravia ľudí.

Kde umierajú stromy, umierajú i ľudia, tvrdí štúdia
Úloha stromov: tvoria kyslík, regulujú vlhkosť, filtrujú chemikálie, zadržiavajú vodu, bránia hluku... Zdroj:Stock Photos

V roku 2002 sa v meste Canton v štáte Michigan objavil problém - ochoreli stromy. Postupne chorľaveli aj v Ohiu, Minnesote a Ontáriu. A začali padať. Vina padla na chrobáka smaragdového sfarbenia - krasoňa Agrilus planipennis, známy škodca jaseňov. Okrem otázky, ako sa ázijský chrobák vôbec dostal do štátov, začala vedcov zaujímať aj iná. Aký dopad na ľudské zdravie má úhyn lesov a parkov?

Po rokoch prišla US Forest Service so záverom. V oblastiach, kde krasoň poslal milióny stromov k zemi - a nielen on, ale aj človek, ktorý sa snažil zabrániť jeho šíreniu stínaním ďalších stromov - zaznamenali vyššiu úmrtnosť. Konkrétnejšie, viac ľudí v nich zomrelo na kardiovaskulárne ochorenia a choroby dýchacieho systému.

Do škôlky do lesa: Keď deti namiesto učiteľa vedie príroda

Výskumníci porovnali dlhoročné údaje z 15 štátov a zistili, že mortalita v lokalitách, kde krasoň napadol stromy, bola za roky 2002 až 2007 v priemere o niekoľko tisíc prípadov vyššia.

Demografický činiteľ - strom

Docent medicíny Univerzity v Colorade Joseph Crossno pripustil, že US Forest urobili krok vpred, keď spojili úmrtnosť aj s nedostatkom stromov a kvalitou ovzdušia. "Ľudia z menej zalesnených oblastí čelia väčšiemu znečisteniu. Je tam väčší výskyt astmy, alergií alebo chronických respiračných chorôb," komentoval pre Boulder Weekly.

Naopak, Abigail Larová z Oddelenia pre pľúcnu vedu a kritickú medicínu tvrdí, že autori správy síce hovoria o prepojení zdravia stromov a ľudí, no nedokázali priamu súvislosť. "Zdravie stromov pravdepodobne nie je celý príbeh," poznamenala.

Vedci však do štúdie zakomponovali rôzne demografické činitele, ako príjem či vzdelanie. A vzorec vyššej úmrtnosti v miestach bez stromov podľa nich sedí. "Videli sme to znovu a znovu v krajoch s rôznou demografickou štruktúrou," upozornil Geoffrey Donovan z vedeckého tímu.

Poukázal napríklad na to, že ľudia sa dostanú rýchlejšie z operácie, ak majú výhľad na stromy. "Ukázalo sa, ak sú ľudia v prírodnom prostredí, znižuje sa im vysoký krvný tlak, spomaľuje sa rýchly tep a iné signály stresu," povedal pre PBS News Hour.

Podľa neho sa tiež stačí pozrieť, ako často sa stromy zobrazovali v umení ako symbol pohody. "Predstava, že stromy a ľudia sú spojení, je stará ako ľudstvo," dodal.

Vhodnejšie mikroklimatické podmienky

Pavol Mártonfi, profesor Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, podotýka, je zrejmé, že človek žijúci v dome pri lese žije v zdravšom prostredí ako ten, kto žije v centre mesta.

"Pri lese sú vhodnejšie mikroklimatické podmienky," hovorí, "vhodnejšie sa udržiava vlhkosť vzduchu, je tam nižšia prašnosť, v prípade letných horúčav je v lese nižšia teplota ako na rozpálenom betóne v meste."

Človek a príroda ako tím. Permakultúra môže obnovovať

Čistejší vzduch je základ pre lepší metabolizmus. Zdravšie pľúca - teda ak človek žijúci pri lese nefajčí - potom podľa Mártonfiho znamenajú menší rozvoj pľúcnych či imunitných ochorení. Ale aj ochorení kardiovaskulárneho systému. Účinky lesa však môže potlačiť v tomto prípade nezdravá výživa.

Cítiť prasilu lesa

"Samozrejme, každé zničené prírodné prostredie vplýva na človeka negatívne," upozorňuje i Petra Ďurišová z Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica, "Už len keď si vezmeme podiel vlhkosti, prachu, škodlivín vo vzduchu v zalesnených a odlesnených oblastiach. Najmä ak ide o sídla, tak tam vplyv určite je." 

"Boli robené rôzne štúdie, ktoré dokazujú, že zdravý les čistí ovzdušie, vytvára ideálnu mikroklímu, upokojuje," tvrdí aj Štefan Szabó zo združenia Sosna.

Podľa neho má však les špecifickú pridanú hodnotu. "Keď človek vstúpi do nejakého neporušeného, zdravého lesa, pocíti niečo ťažko opísateľné. Akúsi prasilu. Práve tento zážitok je podľa mňa najdôležitejší," podotýka.

Soft fascination

Pre tento jav má environmentálna psychológia termín soft fascination, voľne preložené mäkká fascinácia. Prírodné scény takmer bez námahy dokážu zachytiť pozornosť ľudí a uspať ich do akéhosi ´hypnotického´ stavu, kde negatívne myšlienky nahrádza pocit pohody, priblížil teóriu psychológov Rachel a Stephena Kaplanovcov magazín The Atlantic.

Aj Mártonfi pripomína, že okrem priameho vplyvu pôsobí les i na emocionálnu zložku človeka.

"Cez pozitívne estetické a iné prvky. Človek vyšiel z prírody a v prírode sa - spravidla - lepšie cíti. To môže ovplyvniť jeho náladu, optimizmus a tak ďalej. A je dobre známe, že psychika človeka ovplyvňuje aj jeho zdravie a schopnosť bojovať s prípadnými ochoreniami," dodáva.

Stanislava Harkotová

Redaktorka
 

Diskusia

Ako vplyv na zdravie má podľa vás les?