23°

Prehánky
Slovensko

EÚ na križovatke

Pád slovenskej vlády, odmietanie záchranných mechanizmov EFSF a ESM a rastúci antieurópsky sentiment nielen na Slovensku sú alarmujúcimi signálmi. Neschopnosť riešiť krízu v eurozóne podkopáva legitimitu európskych inštitúcií a frustruje občanov členských štátov. Vyznie to ako fráza, ale Európa skutočne stojí na križovatke. S kolegami a kolegyňami v Európskom parlamente sme v tejto kritickej situácii pred stretnutím Európskej rady sformulovali niekoľko zásadných bodov.



Nadchádzajúce stretnutie Rady 23. októbra bude kľúčové. Kľúčové bude preto, že môže byť už poslednou šancou EÚ na prijatie zásadných opatrení, ktoré by pomohli odvrátiť nepriaznivý vývoj. Keď začne padať domino, býva už zvyčajne neskoro.

Ak chce Európa voľnému pádu predísť, mala by Komisia urýchlene pripraviť obsiahly súbor opatrení vrátane prehľadného časového rámca jeho implementácie. Plán by sa mal zakladať na komunitárnej metóde a mal by v čo najväčšej miere využívať existujúci rámec inštitúcií EÚ.

Jedno z opatrení by rozhodne malo vyriešiť problém rekapitalizácie európskych bánk. Aktuálna kríza totiž nie je len dlhová, ale je aj krízou bankového sektora. Ďalej bude treba zabezpečiť, aby toľko diskutované finančné stabilizačné mechanizmy boli ukotvené v komunitárnom rámci a aby boli dostatočné na skrotenie tlaku finančných trhov na štátne dlhy.

Ďalšou oblasťou, kde bude nevyhnutná výrazná aktivita, je oblasť rastu, investícií a zamestnanosti. Na tento účel by mohlo poslúžiť zavedenie tzv. projektových dlhopisov. Na príjmovej stránke rozpočtovej politiky by zase Európe zaiste prospela harmonizácia daní a tvrdá politika proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu plateniu daní.

V neposlednom rade bude nevyhnutné zaviesť a posilniť zložky hospodárskeho riadenia eurozóny. Toto riadenie sa ale musí zakladať nie na technokratickom velení Európskej komisie pod taktovkou najsilnejších štátov, ale na demokratickom rozhodovaní a na komunitárnej metóde.

Súčasťou nového hospodárskeho riadenia jednoznačne musí byť aj reforma finančného sektora a efektívnejší dohľad nad ním. Ďalšou zložkou nového systému by určite malo byť aj zavedenie spoločných európskych dlhopisov, ktoré by zabezpečili prílev zdrojov nevyhnutných na inteligentné investície do budúcnosti.

Iba takýto, jasne zadefinovaný a presvedčivý plán opatrení, pripravený a schválený za účasti demokraticky volených zástupcov z EP, by mohol prispieť k obnove dôvery v eurozónu a EÚ ako takú. Bol by to signál nielen pre investorov, že na Európu sa dá spoľahnúť. Ale bol by signálom aj pre sklamané Európanky a Európanov – signálom, že v spoločnej Európe im bude lepšie. Nedovoľme populistom a demagógom, aby nám túto spoločnú budúcnosť prekazili.

Monika Flašíková-Beňová