NOS: Péter Hunčík: Slovensko-maďarské vzťahy

25.3.2010 00:00
O príčinách zlého manželstva existuje istá večná pravda, podľa ktorej, ak sa dvaja manželia povadia, sú za to zodpovední všetci traja. Tento starý bonmot mi prichádza na um, keď sa ma niekto spýta, ktorá strana je vinná za zlé slovensko-maďarské vzťahy. Všetky tri, zvyknem hovoriť. Lebo keby neexistovala „tretia strana“, t. j. maďarská menšina na Slovensku, Slovensko a Maďarsko by malo navzájom asi toľko problémov ako s Rakúskom. Maďari na Slovensku majú okrem toho ešte jednu zlú „vlastnosť“, a to, že žijú v pásme, ktoré sa tiahne presne na slovensko-maďarských hraniciach, čím ešte viac stupňujú „dyskomfortné“ pocity Slovákov. (Na ich obranu treba povedať, že túto nešťastnú situáciu nevytvorili menšinoví Maďari!)

<%image(20100324-peter-huncik.jpg|100|100|null)%>
Z toho všetkého vyplýva, že slovensko-maďarské vzťahy môžeme pochopiť len vtedy a tak, ak si ich predstavíme ako rovnoramenný trojuholník. Preto hovorím o rovnoramennom, a nie o rovnostrannom trojuholníku, lebo zodpovednosť a možnosti troch strán nie sú rovnaké. V prvom rade si pozrime aktérov dvoch rovnakých uhlov, čiže situáciu Maďarska a Slovenska, lebo podľa môjho názoru ich zodpovednosť a úlohy sú rovnakej veľkosti.

Najprv si musia ujasniť, čo vlastne chcú: bojovať a poraziť druhého, alebo sa s druhou stranou dohodnúť. Lebo ak chcú bojovať, tu môžu prestať čítať, nasledujúce riadky totiž hovoria o stratégii dohody.
Teda:

1. Slovensko a Slováci si musia uvedomiť, že kedysi patrilo jeho územie k Maďarskému kráľovstvu, a tak je významná časť jeho dejín súčasne aj dejinami Maďarského kráľovstva. Treba si uvedomiť aj to, že na území Slovenskej republiky žijú aj takí ľudia, ktorí politicky patria síce k Slovensku, ale ich materinský jazyk a kultúra sú maďarské, že zákonom zaručeným právom sú takými istými občanmi tohto štátu ako pôvodní Slováci. Kým nie sú toho schopní, právom sa voči nim používa prívlastok „hungarofóbni“.

A skôr akoby niekto začal vysvetľovať, že Maďari na Slovensku nie sú lojálni voči štátu, že nehovoria po slovensky, že nie sú schopní prijať svoje menšinové postavenie, chcel by som položiť jednu zásadnú otázku: od prvého januára 1993, čiže od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ktorý vedúci politik (prezident republiky, predseda vlády, predseda parlamentu) vyslovil na adresu tunajších Maďarov vetu, že „Milí občania, cíťte sa na Slovensku doma, veď je aj vašou vlasťou?“

Pomôžem v hádaní. Túto jednoduchú, ale zásadne dôležitú vetu si nedovolí vypustiť z úst ani jediný slovenský politik, lebo jedna takáto veta by na Slovensku znamenala vlastizradu. Teda menšinoví Maďari majú mať radi Slovákov a majú byť lojálni voči Slovensku tak, že Slováci voči nim neurobia ani najmenšie ústretové gesto. Presnejšie povedané, odmietajú ich. Ešte presnejšie, Maďara, ktorý sa vzdá svojho maďarstva, prijmú, ale tvrdošijného, pyšného Maďara, ktorý aj naďalej chce hovoriť svojím materinským jazykom, nenávidia, a to im deň čo deň aj pripomínajú. (Viď tie zákony, vyjadrenia politikov, ktoré jednoznačne slúžia na frustrovanie menšiny!)

2. Maďarsko si musí uvedomiť, že tie severné územia, ktoré kedysi tvorili súčasť Maďarského kráľovstva, už nepatria k Maďarsku a dnes sa tento priestor nazýva Slovenská republika. Slovenská republika je susedom Maďarska a rovnocenným partnerom, a nie jeho podriadeným. Nafúkané správanie, opovržlivá komunikácia s pejoratívnym obsahom prirodzene frustruje Slovákov a môže spustiť jedine negatívne procesy. A čo sa týka histórie Maďarského kráľovstva, musí si uvedomiť aj to, že nejedna jeho dôležitá historická postava nebola maďarského pôvodu, ale slovanského, ba často práve slovenského. A toto by malo jasne vysloviť. Asi takto: „Milí naši slovenskí priatelia! Buďte súčasťou našej spoločnej histórie“. (A Slováci by to mali prijať, a nenahrádzať skutočne existujúce fakty mýtickými historkami. Tomu sa hovorí, že spoločné dejiny, však?)

Maďarsko musí prijať aj to, že na území dnešného Slovenska žije asi pol milióna takých ľudí, ktorí sú vo svojom materinskom jazyku a v kultúre síce Maďarmi, ale politicky sú občanmi Slovenskej republiky. Maďarsko teda musí urobiť všetko v záujme toho, aby Maďari žijúci mimo jeho hraníc ostali síce vo svojom jazyku a v kultúre Maďarmi, ale aby súčasne mohli ostať aj lojálnymi a plnoprávnymi občanmi Slovenska. V tomto duchu musia rokovať so slovenskými politikmi a takéto signály musia vysielať aj smerom k Maďarom žijúcim na Slovensku.

3. A keď obidve strany splnia tieto požiadavky, potom sa môžu vyratúvať úlohy pre menšinu. Za posledných pätnásť rokov sa uskutočnilo viac takých prieskumov, ktoré dokazujú, že menšina nezabudla historické poučenie, podľa ktorého nech sa už udeje v priestore akákoľvek zmena, v konečnom dôsledku ona ťahá za kratší koniec. Oni by teda chceli žiť v pokoji aj za zmenených podmienok. Lebo veru vznikom Slovenska sa podstatne zmenili životné podmienky. Od Trianonu (1920) sa stalo prvý raz, že sa znížil ich počet – a to značne: v roku 1991 žilo na Slovensku 570 000 Maďarov, v roku 2001 však už len 522 000!!! (Teda nie menšina asimiluje, ale ju asimilujú!)

Popritom som presvedčený o tom, že ak menšinových Maďarov nebude „dráždiť“ ani jedna strana, vtedy aj oni urobia všetko preto, aby niekto z nich nevyrobil „casus belli“. „Ako občan Slovenska ostať Maďarom a Európanom“. Uverte, milí priatelia, že táto na pohľad zložitá štylizácia nie je pre nás, menšinových Maďarov až taká zložitá vec. Bolo by dobré, keby to pochopili v Budapešti aj v Bratislave.

A kým sa dotyčné strany unúvajú na odstránení prekážok, odporúčam do vašej pozornosti niekoľko spoločných riešení, ktoré vôbec netreba podceniť:

- ide o dva národy s podobnou kultúrnou a náboženskou štruktúrou,
- ide o dva také národy, ktoré začali svoje moderné dejiny z podobného východiska (1989) a ich hospodárske i sociálne problémy sú podobné. (A chvála Bohu aj ich armády sú podobne slabé. Ani jedna by nedokázala poraziť tú druhú!)
- dejiny týchto dvoch národov nešpinia krvavé konflikty. (Nie sú etnické hroby ako napr. na území bývalej Juhoslávie.)
- obidva štáty sú členmi aj EÚ aj NATO!

Moji sporiaci sa Priatelia! Namiesto vyratúvania odlišností by ste predsa len mohli radšej vychádzať z týchto pozitívnych analógií!

Text tohto blogu v maďarskom jazyku si môžete prečítať tu.
NOS
NOS
Vieme, Koho volíme. V zásade aj, Čo volíme. Najdôležitejšie však je, Čo Dovolíme. Tento priestor pre diskusiu na témy kľúčové pre otvorenú občiansku spoločnosť je projektom Nadácie otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation.

Všetky články blogera
Uplynulých 24 hodín na Aktuálne.sk