26°

Búrky
Slovensko

Rast zamestnanosti deficit nevynuluje

Kandidujúce strany sa vo svojich volebných programoch spoliehajú hlavne na to, že so schodkom rozpočtu zatočia vyšším výberom daní od občanov. To je mimochodom najdôležitejší postoj, ktorí zdieľajú so súčasnou vládou.

 Nemusí ísť pritom o zvyšovanie sadzieb, pomôcť má zlučovanie a zjednodušenie výberu daní a odvodov, rozširovanie vymeriavacieho základu (o tom sa nehovorí nahlas), postihovanie neplatičov, ale hlavne, vyššia zamestnanosť a hospodársky rast. Ako ilustráciu môžeme použiť tento výrok:

Radičová pripustila, že na spomalenie zadlžovania Slovenska je potrebné šetrenie vo výdavkoch štátnej správy. SDKÚ-DS naopak neplánuje znižovať náklady na štátnu sociálnu pomoc, hoci by chcela zmeniť pravidlá na vyplácanie dávok. Mali by vraj byť adresnejšie. "Základ ale je, aby ste z neplatičov a ľudí bez práce mali ľudí s prácou a teda platiacich dane a odvody," poznamenala približne mesiac pred parlamentnými voľbami.“

Lenže ani táto zmena so schodkom nezatočí. Nasledujúci prehľad ukazuje prečo.

Predpokladajme, že v decembri by si našlo prácu 100 000 dnes nezamestnaných ľudí. To je rozdiel medzi priemerným počtom zamestnaných v roku 2009 a 2008. Všetci boli predtým poberateľmi dávky v hmotnej núdzi. Aby toho optimizmu zas nebolo príliš, tak predpokladajme, že sa zamestnajú za priemernú mzdu 600 eur. Aby ale bilancia štátu vyzerala lepšie, tak budeme predpokladať, že nikto z nich si nesporí v druhom pilieri.

Odvody a dane štátu z miezd vyššieho počtu pracujúcich sa v roku 2011 zmenia takto:
 



Štátny rozpočet však zároveň ušetrí na výdavkoch na hmotnú núdzu a zdravotné poistenie pred tým nezamestnaných občanov (DHN 185,19 eur na občana):
 



Keďže však čerství zamestnanci budú viac míňať, štát si polepší aj cez vyšší výber DPH a spotrebných daní. Optimistický odhad, že občania utratia celú čistú mzdu (po odpočítaní nákladov na nájom a hodnoty DHN, ktorá bola predtým tiež celá spotrebovaná) sa prejaví na vyšších príjmoch štátu takto:
 



Keďže však vyššia zamestnanosť vedie k vyššej ekonomickej aktivite všeobecne, tak v bilancii štátu sa prejaví aj vyšší výnos dane z príjmov právnických osôb, či spotrebné dane z prejazdených palív v súvislosti s vyššou ekonomickou aktivitou. Tieto hodnoty treba odhadnúť, je to náročná úloha, my sme zvolili aritmetický prístup – ak sa zvýši počet zamestnancov o 5%, zhruba v rovnakej miere by sa mali zvýšiť aj príjmy štátu z DPPO a spotrebných daní. Vyššia ekonomická aktivita znamená aj vyššiu DPH uhradenú ostatnými spotrebiteľmi, tu sme predpokladali, že takto zamestnaných 100 000 ľudí bude pracovať v podnikoch, ktorých pridaná hodnota presahuje 20% nákladov na ich mzdy. Výsledok je potom takýto:
 



Dohromady prinesú všetky tieto položky verejným financiám necelú miliardu eur:
 



Celý prepočet som sa snažil budovať na optimistických predpokladoch, prilepšoval som štátnym financiám. Skutočnosť bude podľa všetkého tristnejšia. 100 000 ľudí na Slovensku len tak rýchlo prácu nenájde, však v čase ohromného hospodárskeho rastu v období 2006 -2008 pribudlo 91 600 pracovných miest. Dnes sme pritom (možno) na konci hospodárskej recesie, ktorá okrem iného pritlačila zamestnávateľov k múru, aby vyrábali a zamestnávali efektívnejšie. Pracovné miesta sa tak sypať nebudú.
Aj keby sme sa vrátili v zamestnanosti na priemer roka 2008, a všetci by sa zamestnali za priemernú mzdu, bilancia štátu by sa zlepšila o 1,056 mld. eur. Samozrejme, dá sa diskutovať o tom, aké budú sekundárne príjmy štátu z DPPO, ktoré odhadujeme na 146 mil. eur. Aj keby však boli dvojnásobné, celkový obraz sa nezmení. A ostáva zásadná nezodpovedaná otázka: Ako chcú strany eliminovať zvyšných 2,7 mld. eur schodku?


vybrali.sme.sk facebook del.icio.us digg linkuj twitter

Radovan Ďurana