Stanislav Janiš: Budúcnosť je v úsporách

Nebojte sa, nejdem vôbec hovoriť o úsporách vo verejnom rozpočte, hoci je to jedna z kľúčových tém dnešnej ťažkej doby. Chcem hovoriť o úsporách energií, pretože to je hlavný spôsob ako citeľne a cielene znižovať výdavky slovenských domácností. Vysvetľovať ľuďom, že zateplenie a úspora energií je asi najlepší spôsob ako znižovať svoje výdavky na energie už v dnešnej dobe až tak netreba. Čo je ale problém, ktorý ľudí trápi je, odkiaľ na to vziať. Riešení, ako aj zatepliť a zároveň priamo nezaťažiť štátny rozpočet, či rozpočet domácnosti, je viacero. A slovenskí politici sa ním skôr či neskôr budú musieť zaoberať.

Samotná Európska komisia sa pohráva s myšlienkou, aby úspory energií zaplatili aj dodávatelia energií. V súčasnosti pripravovaná smernica o energetickej efektívnosti uvažuje o tom, že maloobchodné energetické spoločnosti budú mať dočasne povinnosť dosahovať ročnú úsporu 1,5 % z ich predaja v predchádzajúcom roku. Časť tejto úspory by mohla byť dosahovaná aj zatepľovaním, či výmenou energeticky náročných zariadení v domácnostiach. Výhoda? Úloha nastaviť čo najefektívnejší spôsob ako to dosiahnuť bude na tých, ktorí slovo efektivita skloňujú určite častejšie ako štátny sektor, teda súkromných spoločnostiach – dodávateľoch energií. 

Zavedenie týchto opatrení by nemuselo byť až tak náročné, aj keď zmenu zákonov by si vyžadovalo. V zahraničí, najmä vo Veľkej Británii, bežne fungujú takzvané ESCO´s (energy service companies), ktoré zabezpečujú inovatívny spôsob financovania opatrení energetickej efektívnosti. Takéto spoločnosti urobia energetický audit, naplánujú čo najefektívnejšie opatrenia a tieto aj zrealizujú. Vlastník domu, či obyvateľ, spláca ich investíciu počas presne stanoveného obdobia za presne stanovených podmienok. Navyše, jeho splátka je nastavená tak, aby časť peňazí ušetrených zateplením, zostávala aj priamo v jeho peňaženke. Teda, aby ESCO nebral celú finančnú úsporu.

Efekt by takéto opatrenia mali aj pre samotnú ekonomiku. Netreba vysvetľovať, že viac ako 60 % nákladov projektov na zatepľovanie tvoria stavebné výkony. Teda niečo, čo zostáva na isto v slovenskej ekonomike. Navyše, v súčasnosti je už aj veľká  časť materiálov (izolanty, stavebná chémia) používaných na tieto projekty je vyrábaná priamo v slovenských prevádzkach. Teda, výpadok na dani z príjmov energetických podnikov (spôsobený investovaním do úspor v domácnostiach) by sa po vrátil štátu cez iné dane, či už ľudí pracujúcich pre stavebné firmy, alebo priamo dane z príjmu týchto podnikateľov.