Toto je jediný česko-slovenský oscarový herec. Režim ho dohnal na dno

PRAHA/BRATISLAVA – Ak dnes herec dostane Oscara, obvykle mu to prinesie slávu, uznanie a ďalšie príležitosti. Ivan Jandl z toho nemal nič. Akurát mu to zničilo život. Hoci bol jediným československým hercom, ktorý získal toto ocenenie, upadol do zabudnutia.

Toto je jediný česko-slovenský oscarový herec. Režim ho dohnal na dno
Obeť režimu, premárnený talent. Ivan Jandl doplatil na úspech. Zdroj:LA Times

Slovák prerazil vo svete. Jeho klip si vybralo MTV

Bolo 26. marca 1949, keď na adresu 12-ročného Ivana Jandla v Prahe-Libni došiel telegram od produkčnej spoločnosti písaný v angličtine: „Si víťaz Oscara za najlepšiu detskú úlohu. Stop. Oscar je najvyššie ocenenie Akadémie filmových umení a vied. Gratulujeme.“

Keby Ivan pochádzal z inej krajiny, asi by sa po takej správe stal úspešným hercom. Žil však v komunistickom Československu a vonku zúrila „studená vojna“. Uznanie z USA mu preto skôr uškodilo, ako pomohlo. Talent-netalent, s jeho kariérou bol koniec.

Neduživý chlapec so smutnými očami

Ako sa však tento chudorľavý český chlapček vôbec dostal k Oscarovi? Keď režisér Fred Zinnemann, ktorého neskôr preslávil western Na pravé poludnie a vojnová dráma Odtiaľto až na večnosť, hľadal herca pre svoj nový film, zablúdil aj do Prahy.

Nemal ľahký výber. Potreboval dieťa, ktoré toho veľa nenahovorí, zato však všetky pocity dokáže vyjadriť pohľadom a mimikou tváre. Ktosi mu poradil, aby sa pozrel na Dismanov detský rozhlasový súbor. Desaťročného Jandla si vybral spomedzi 120 detí.

Ivan Jandl po boku slávneho Montgomeryho Clifta v úlohe, za ktorú dostal Oscara.Ivan Jandl po boku slávneho Montgomeryho Clifta v úlohe, za ktorú dostal Oscara. Zdroj: YouTube
„Povedali mi, aby som niečo predviedol. Ja som nemal nič pripravené. Vravel som: Nikam nepôjdem! Jednoducho, nútili ma k tomu a ja som sa nazlostil. A on hovorí: Tak choď a ukáž, že sa hneváš,“ zaspomínal si Jandl počas besedy v septembri 1981.

Pre úlohu bol ten pravý. Hrdinom drámy mal byť totiž zúbožený český chlapec, ktorý prežil peklo Osvienčimu a teraz sa túla ruinami nemeckého mesta.

Nerozpráva, nevie, ako sa volá, ani kde je jeho domov. Ujme sa ho americký vojak, ktorého stvárnil slávny Montgomery Clift. Ten si chlapca plánuje osvojiť, napokon to však netreba. Na konci filmu ho spozná matka, ktorá ho celý čas hľadala.

Ivan mal všetko, čo si rola žiadala. Sám bol neduživý, keďže ako trojročný ledva prekonal obrnu. Jej následkom kríval, hoci inak rád športoval. Veľkými očami vedel vyjadriť strach, radosť i smútok, navyše mal i prvé herecké skúsenosti zo slovenského filmu Varúj!.

Oscarová revolúcia je tu. Zastaraná akadémia radikálne mení pravidlá

Oscar s opečenou hlavou

Švajčiarsko-americký film Poznamenaní (v origináli The Search) sa nakrúcal od júna do novembra 1947 v rozbombardovanom Mníchove, Norimbergu i v koncentračnom tábore Dachau.
Československo bolo ešte demokratickým štátom, s cestovaním za hranice nebol problém.

Malý Ivan si prácu na pľaci užíval, aj keď nevedel ani slovo po anglicky. Všetci k nemu boli milí, režisér trpezlivý a jeho filmová mama sa oňho starala, ako by bol jej vlastným synom.

Hrala ju Jarmila Novotná, česká operná speváčka, ktorá v tom čase žila v New Yorku, kde účinkovala v Metropolitnej opere. Útleho chlapca s blonďavou hlávkou si tak obľúbila, že s ním zostala v kontakte až do 80. rokov.

Keď padla posledná klapka filmu, Ivan sa vrátil do Prahy, kde spolužiakov ohuroval historkami o skvelom dobrodružstve, švajčiarskych čokoládach a „ujovi Fredovi“.

Zdroj: Operaplus.cz
Dráma, v ktorej hral hlavnú úlohu, mala premiéru v roku 1948, a kritici na Západe nešetrili chválou. Veľké prekvapenie však ešte len prišlo – v marci 1949 Ivanovi najprv udelili Zlatý glóbus a o pár dní na to i Oscara.

Na ich odovzdávaní sa však Jandl nezúčastnil. V ČSR sa medzitým zmenili pomery. Krajinu ovládli komunisti, do USA ho už nepustili. Dokonca im tá soška bola podozrivá, a keď ju Američania zaslali do Československa, dôkladne ju preverili.

Ako vlani v relácii Českej televízie opísal Ivanov bývalý spolužiak Miroslav Bartoš, vzácne ocenenie prišlo poškodené. „Ten Oscar je nejaký zvláštny. Má nejakú opálenú hlavu. Niečo ste s ním robili?“ pýtal sa vraj oboch chlapcov Ivanov otec.

Aby sa to vysvetlilo, zašli spolu na colnicu. Tam sa im priznali, že keď prišiel miniatúrny Oscar (bol menší ako iné sošky, lebo jeho veľkosť prispôsobili dieťaťu), museli zistiť, či je z rýdzeho zlata, a tak spravili malý pokus. Opiekli mu hlavu...

Česká herečka triumfovala na americkom festivale

List od Bardotovej

Z Ivana sa síce po ocenení stala slávna hviezda, ale iba na Západe. Tam sa ocitol na stránkach časopisov, všetci ho ospevovali, domov mu chodila kopa gratulácií a listov od fanúšikov.

Neskôr dokonca dostal list od mladučkej Brigitte Bardotovej. „Milý Ivan. Veľmi sa teším na spoluprácu s takým výborným hercom, ako si ty. Dúfam, že sa čo najskôr stretneme v Paríži,“ písala mu francúzska herečka, ktorá sa potom stala idolom celej generácie.

S Ivanom si mala zahrať v pripravovanom filme. „Malo sa to nakrúcať v Libérii alebo niekde na Pobreží Slonoviny,“ prezradil o tom Jandl o 30 rokov neskôr. „Našťastie k tomu nedošlo. Dnes by už Brigitte Bardot o mňa nemala záujem.“

Zdroj: YouTube
V skutočnosti to však bolo Československo, ktoré o nadaného detského herca nestálo. Jeho film sa sem do kín ani nedostal. Premietli ho len dvakrát – na festivaloch v Mariánskych Lázňach a v Zlíne. Ani v novinách sa mu neušlo veľa miesta.

Dôvod? Z Ameriky a „imperialistického Západu“ sa u nás po februárovom puči v roku 1948 stal nepriateľ. O „skazenú kultúru buržoázie“ už nebol záujem, vzorom sa stal Sovietsky zväz a socialistický realizmus. Dojímavé príbehy z Ameriky neboli „in“.

Tieto hollywoodske hviezdy chcú bojkotovať Oscary

Z hviezdy kontrolór salámy

Tak sa stalo, že to, čo by Jandlovi za normálnych okolností pomohlo naštartovať kariéru, ju v skutočnosti potopilo. Pred kamerou sa objavil ešte v troch epizódnych úlohách, potom oňho už žiadny filmár ani nezavadil.

A to mu pritom komunisti zakázali hrať i v zahraničí. Keď odtiaľ dostával filmové ponuky, nedovolili mu vycestovať so zdôvodnením, že ho treba zachovať pre československý film. Ten mu však už nijakú príležitosť neposkytol.

Neprijali ho ani na DAMU, kde chcel študovať herectvo. Až v roku 1968 sa zdalo, že sa predsa len priblíži k tomu, čo ho bavilo. Začal pracovať v rozhlase ako hlásateľ a vedúci vysielania. Ani to však netrvalo dlho.

Prišla normalizácia a Jandlovi sa vypomstilo, že bol počas „pražskej jari“ členom Klubu angažovaných nestraníkov. V roku 1972 musel z rozhlasu odísť.

Nezostalo mu iné, iba živiť sa tým, čo prišlo. Pracoval ako revízor, úradník, rozhlasový technik, nakoniec ako kontrolór obchodnej inšpekcie. Zatiaľ čo iní ľudia s jeho talentom nakrúcali filmy, on kontroloval salámy.

Napriek nepriazni osudu umenie neopustil. Vystupoval vo viacerých amatérskych divadlách, kde sa osvedčil nielen ako herec, ale aj scenárista a režisér.

Slovenská Annie Girardot. V zahraničí ospevujú Emíliu Vašáryovú

Pocit krivdy a osamelosť

S vrtochmi života, ktoré ho najprv vyniesli na vrchol, aby ho odtiaľ vzápätí strhli, sa Jandl nikdy nevyrovnal. Kamaráti, čo ho poznali, sa zhodli, že to považoval za krivdu.

Napriek tomu, že miloval humor, jeho osud sprevádzala tragika. Bol vzdelaný, ovládal niekoľko jazykov, mal kopu záľub, no inak bol osamelý. Nikdy sa neoženil, ani nemal deti, po tom, čo mu zomreli rodičia, zostal v byte sám.

O Oscarovi, ktorého mal doma v škatuli od topánok, veľa nehovoril. Len niekedy, keď jeho historkám nikto neveril, zabalil pozlátenú sošku do utierky, aby ju ukázal kumpánom pri pive.

Zdroj: Operaplus.cz
Pohostinské zariadenia navštevoval často, obracal tam do seba jeden pohár za druhým. Od roztomilého blondiačika v Zinnemannovej dráme mal už ďaleko. Spustol, oplešatel a pribral. Trápili ho zdravotné problémy, najmä cukrovka.

Rady lekárov ignoroval. Nechcel sa vzdať piva, ani pochybnej životosprávy. Na to nakoniec aj doplatil. V novembri 1987 si susedia všimli, že Jandla už tri dni nevideli, hoci sa v jeho byte stále svieti. Privolali políciu, no tá ho už našla mŕtveho. Mal 50 rokov.

Zomrel po záchvate vyvolanom cukrovkou. Keby v byte nebol sám, zrejme by prežil. On však v tom čase už vlastne nemal nikoho.

Ukázalo sa to i po jeho smrti. O pohreb sa postaral vzdialený príbuzný, ktorý Jandlovým kamarátom ani nedal vedieť. Pochovali ho bez obradu, jeho urnu s popolom si nikto neprevzal. Až po roku a pol sa nakoniec jeho kamaráti zložili na malý pomník, kde ju uložili.

O jeho smrti nevyšla v tlači žiadna správa, na „oscarového“ herca si nik nespomenul. Vlastne niekto áno. Po revolúcii v roku 1990 ho na starej adrese hľadala Jarmila Novotná, jeho mama zo slávneho filmu. Nikto ju však nepoznal, a tak ju ani nepustili ďalej.

Slováci ukázali Cannes, ako vyzerá evolúcia. A vyhrali hlavnú cenu

Drahocenná škatuľa od topánok

Museli prejsť ďalšie roky, aby sa o jedinom československom hercovi, ktorý dostal cenu filmovej akadémie, začalo rozprávať i v jeho vlasti. V roku 2007 mu venovali hviezdu na "chodníku slávy" v Zlíne, všimli si ho aj médiá. Stále však nie je taký známy, ako by si zaslúžil.

A čo sa stalo s jeho Oscarom? Notár, ktorý preberal jeho pozostalosť, našťastie, škatuľu od topánok nevyhodil a spolu so Zlatým glóbusom ju poslal do filmového archívu. Tam obe ceny zostali až dodnes.

Radovan Krčmárik

Redaktor
 

Diskusia

Najčítanejšie

Reklamné správy