Mainstream socializmu: Vďaka Bratislavskej lýre nás spoznal aj Západ

BRATISLAVA – Najikonickejšia súťaž populárnej hudby v Československu oslavuje 50. výročie. Kedysi by ste ako spevácka hviezda neexistovali, keby ste tam nevystúpili. Udalosť fungovala ako majestátna vstupná brána do sveta hudby a vtedajšej podoby šoubiznisu, ktorá sprístupnila ďalšie cesty.

archiv retro bratislavska lyra
Stredný prúd, ale silný. Lýra preslávila mnohé domáce mená, ale priviedla do ČSSR aj mnohé svetové. Zdroj:archív TASR

Československý festival populárnej piesne založili Pavol Zelenay a Ján Siváček v roku 1966. „Vynašiel“ či pomohol takým hudobným menám ako Modus, Jiří Schelinger, Meky Žbirka, Marika Gombitová, Karel Gott, Marta Kubišová, Waldemar Matuška, Helena Vondráčková, Marcela Laiferová, Jana Kocianová, Elán a mnohí iní.

No do Bratislavy priviedol aj renomované hviezdy ako Stevie Wonder, Smokie, Boney M, Alla Pugačova či Udo Jürgensa.

Autormi projektu sú Ľubo Belák a Jozef Šuhajda.

Spomienková Lýra

Úvodný ročník 1966 vyhrala pieseň Mám rozprávkový dom v podaní Karla Gotta, z pera Vieroslava Matušíka a Elišky Jelínkovej v slovenskom jazyku. Oslavy výročia budú preto spojené s veľkým spomienkovým koncertom Mám rozprávkový dom – LÝRA 50 túto jeseň v bratislavskej Incheba Expo Aréne, ktorý má posilniť, ak mu to zdravie dovolí, aj Gott.

Zaspievajú na ňom aj viacerí stále aktívni účastníci samotnej súťaže. Vystúpia Helena Vondráčková, Olympic s Petrom Jandom, Eva Pilarová, Jitka Zelenková, Lenka Filipová, Petra Janů, Elán, Ján Lehotský, Elán, Vašo Patejdl, Ján Lehotský, Pavol Hammel, Peter Lipa a mnohí ďalší.

„Všetci budú spievať pesničky Lýry v nových aranžmánoch,“ hovorí Ľubo Belák.

Mohla by súťaž vo vtedajšej podobe fungovať aj dnes? „Tak ako vtedy. Akurát by orchester nemusel byť taký veľký, stačí postaviť jeden univerzálny band a hrali by jednu pesničku za druhou. Ak by teda súťažili speváci,“ zamyslel sa pre Aktuálne.sk slovenský džezmen Peter Lipa.

Také meno ako v minulosti by podľa hudobníka a organizátora Bratislavských jazzových dní tiež mohla mať, keby mala dobrý rozpočet. „Keby mal veľa peňazí na mediálnu podporu - veľké plagáty, reklamu, živý prenos, predkolá. Aby to malo význam tam ísť pre mladých,“ hovorí Lipa.

Neslýchané hviezdy

Ďalšou, na vtedajšie pomery ešte zaujímavejšou vetvou hudobnej slávnosti boli vystúpenia známych zahraničných, dokonca západných hudobných hostí, ktorí by sa do našich končín inak nedostali. Väčšina z nich bola pre našich divákov a domácich umelcov zjavením splneného sna.

Pamätný bol napríklad koncert Stevieho Wondera. „Dôležité v rámci Lýry boli sprievodné akcie, takto vystúpil napríklad Stevie Wonder v máji 1989 alebo John Mayall v roku 1987,“ hovorí pre Aktuálne.sk hudobný publicista a hudobník Marián Jaslovský.

Zdroj: TASR
Na jedinečné vystúpenia si pre Aktuálne.sk zaspomínal aj Peter Lipa. „Hlavnú súťaž populárnej piesne som veľmi nesledoval. Vždy ma zaujímali hostia. Lýra mala exkluzivitu a mohla dovážať slávne mená a súčasťou dramaturgie bol vždy niekto veľmi zaujímavý. Najviac ma oslovili napríklad vystúpenia Julie Driscoll, Briana Augera, Beach Boys, Shadows, bolo ich veľmi veľa zaujímavých na tie časy,“ povedal.

Na otázku, či domáci umelci museli byť politicky „korektní“ a nezaangažovaní proti režimu, povedal, že išlo najmä o vizáž a nezávislý zjav. „Účinkujúci mali problémy s vlasmi, žiadne extravagantné kostýmy. Ideálny bol samozrejme oblek s kravatou alebo motýlikom. U žien to bolo samozrejme iné, tie si mohli dovoliť viac,“ zasmial sa umelec.

Umlčanie hviezdy a občan Havel

Ich vystúpenia však vždy neprebehli celkom hladko. Nie všetci korešpondovali s ideológiou režimu. Legendárna, dnes už retro šou, má na konte aj dobovú kontroverziu. V júni 89´ hrozil koncert pesničkárky Joan Baez politickým fiaskom.

V časoch, keď sa východoeurópska totalita ešte len začínala otriasať, ale jej piliere ešte pevne stáli, americká spevácka hviezda priateľsky oslovila v publiku signatárov Charty 77, odbojnej petície voči socialistickému režimu a pozdravila osobne Václava Havla, čo vyvolalo odpor časti publika – niektoré jazyky hovoria, že nasadeného štátnou bezpečnosťou. Nasledovalo vystúpenie jej hosťa, speváka a novinára Ivana Hoffmana, ktorého umlčali vypnutím mikrofónu (na videu).

„Historická bola Bratislavská lýra v roku 1989, na ktorej sa ako divák zúčastnil aj Václav Havel, vystúpila na nej Joan Baez a bola to skvelá disidentská akcia. Eštebáci dali vypnúť elektrinu a bola to jedna z posledných vecí, čo za socializmu spravili,“ spomína Marián Jaslovský.

Stredný prúd, ale silný

„Ak mám hodnotiť Lýru objektívne, bol to typický mainstreamový festival, ale jej zahraniční hostia občas priniesli do našej ´zatuchliny´ aspoň trochu svieži vietor. Určite to nebola nejaká deklarácia režimu a usporiadatelia robili, čo sa dalo,“ hovorí pre Aktuálne.sk Jaslovský, podľa ktorého súťaž zviditeľnila aj popový žáner tým, že objavila napríklad zostavu Modus a uviedla skladbu Biely kvet.

„Vrátil som sa v spomienkach do čias, keď sme v roku 1965 s Jánom Siváčkom prišli s myšlienkou na organizovanie festivalu v období, keď bola slovenská populárna hudba, slušne povedané, v útlme. Piesne, ktoré zaznejú na tomto koncerte sú dôkazom toho, že evergreeny sú nesmrteľné a že stále oslovujú. Myslím si, že v tomto duchu vlastne Bratislavská lýra môže troška pokračovať,“ s dojatím sľúbil na tlačovej konferencii Pavol Zelenay.

Galéria 21 fotografií

Bohdana Ondrášková

Redaktorka
 

Diskusia

Čo ste o Bratislavskej lýre počuli vy?

Najčítanejšie