Liek na nezamestnanosť? Inštitút zamestnanosti plánuje vytvoriť 50-tisíc nových pracovných miest

BRATISLAVA – Občianske združenie Inštitút zamestnanosti vyhlásil boj s nezamestnanosťou, aspoň na papieri. Vypracoval preto koncepciu, na základe ktorej chce v horizonte desať rokov znížiž počet dlhodobo nezamestnaných až o jednu tretinu. Do boja proti nezamestnanosti tiahne aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vyslovilo neziskovej organizácii svoju plnú podporu.

Liek na nezamestnanosť? Inštitút zamestnanosti plánuje vytvoriť 50-tisíc nových pracovných miest
Úrad práce nemá kapacitu pre dlhodobo nezamestnaných. Pomôcť majú inkluzívne podniky. Zdroj:TASR

Šanca dlhodobo nezamestnaných uplatniť sa na súčasnom trhu práce je prakticky nulová. Celoslovensky ide o približne 250-tisíc ľudí.

Inštitút zamestnanosti navrhuje riešenie pomocou takzvaného inkluzívneho trhu. „Roboty je veľa, ale nerobí sa. Je dôležité presmerovať financie, ktoré štát má na niečo užitočné, aby sa ľudia zamestnali a celá spoločnosť sa posunula dopredu,“ vysvetľuje Michal Páleník riaditeľ Inštitútu zamestnanosti.

Ako zaplátať medzitrh práce

Inštitút zamestnanosti navrhuje zamerať sa na skupinu ľudí, ktorí bez pracovných skúseností počas posledného obdobia nezískajú riadne zamestnanie. Ide o dlhodobo nezamestnaných, často po výkone trestu alebo ekonomicky neaktívnych s problémami alkoholizmu, exekúcie na krku alebo sociálne vylúčených.

Títo ľudia budú pracovať vo vytvorených inkluzívnych podnikoch. Celkovo sa podľa Páleníka počíta s tisícami podnikov po celom Slovensku. A ako to bude fungovať? Platiť bude štandardný pracovnoprávny vzťah podľa zákonníka práce, pre istotu ak budú zamestnanci zlí. Pričom inkluzívna práca bude časovo limitovaná na maximálne dva roky a zamestnanci dostanú aspoň minimálnu mzdu. Osvojením pracovných návykov si Inštitút sľubuje, že táto skupina ľudí sa následne ľahšie uplatní na otvorenom trhu.

Nezamestnanosť nad 20 percent malo na konci októbra 15 okresov

Aby bol podnik inkluzívny, bude musieť spĺňať isté podmienky. Napríklad bude musiať byť trištvrtina zamestnanocov zo skupiny dlhodobo nezamestnaných. Právna forma nebude predpísaná, ale pôjde o samostatnú právnickú osobu (s.r.o., živnosť, občianske združenie).

Vyhnúť by sa v tomto prípade chcel Inštitút dodatočným dotáciám. A teda príjmy podnikov získať cez verejné obstarávania, do ktorých sa budú môcť podniky prihlásiť, a tak získať nové zakázky.

Za mešec peňazí menej nezamestnaných

A čo vás bude zaujímať najviac je, aký balík si za to pýtajú? Náklady na takéto podniky sa odhadujú až na 770 miliónov eur, okolo dvoch percent rozpočtu. „Už po prvom roku sa 70 percent prostriedkov vráti vo forme daní a odvodov,“ upozorňuje Páleník. Ale za to, dlhodobá nezamestnanosť sa za desať rokov zníži o 100-tisíc ľudí, o celú tretinu.

Ruku k dielu prikladá aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Štátny tajomník rezortu Braňo Ondruš tvrdí, že hoci sociálne podnikanie už dostalo svoje údery, v Európskej únii má svoje miesto. Z pohľadu, že dlhodobá nezamestnanosť je najnebezpečnejšia, je dôležité, aby sa u nás stala súčasťou štátej politiky zamestnanosti, dodal.

Za Tomanovej sme už facku dostali

V pamäti zostávajú sociálne podniky bývalej šéfky rezortu práce Viery Tomanovej. Na niekoľkých sociálnych podnikoch zarobili firmy blízke strane Smer-SD. Veľké tunelovanie skončilo trestným stíhaním.

Podľa Jozefa Mihála (SaS) ide iba o inú nálepku na sociálne podniky. Ale osvojenie pracovných návykov je dnes potrebné. „Pri dobrom nastavení, v rámci takejto špecifickej formy, sú tieto podniky v zásade dobré,“ pripúšťa Mihál.

Čo má Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota spoločné so Španielskom? Vyše 25-percentnú nezamestnanosť

Na rizikách takejto formy dočasného zamestnávania sa zhodujú aj analytici. „Zamestnávatelia neprijímajú nových ľudí, lebo nemajú dopyt po svojich službách, náklady na zamestnávanie sú príliš vysoké, preto im nepomôže z tohto hľadiska, že sa na trhu práce objaví skupina kvalifikovaných ľudí, ktorí si budú hľadať prácu,“ hovorí analytik Martin Reguli z Nadácie F.A. Hayeka.

Dlhodobo nezamestnaným by viac pomohlo plošné a trvalé zníženie odvodového zaťaženia, myslí si analytik Ján Dinga z INESS. To by znížilo celkovú cenu práce pri zvýšenom čistom príjme nízkopríjmových zamestnancov. Motivované budú firmy aj uchádzači.

Inkluzívny trh je zatiaľ len návrhom, ktorý nie je zavedený v praxi. Vytvorenie spomínanej pracovnej skupiny bude pokračovať ďalšími diskusiami pre legislatívne uchopenie.

Andrea Mačošková
 

Diskusia

Myslíte, že predložená forma zamestnávania má svoje miesto v praxi?

Najčítanejšie