Lykožrút ničí aj rezidencie ruských boháčov

Podľa internetového denníka RBK daily ekológovia varujú pred zhubnými následkami, ktoré škodca môže v lukratívnej zástavbe napáchať. Dôsledky vyčíňania zákerného chrobáka vraj môžu byť ďaleko horšie, ako je vplyv požiarov, ktoré každý rok komplikujú život v okolí ruskej metropoly.

Lykožrút je hrozba

"Zatiaľ čo požiare zničili v roku 2010 viac ako 80-tisíc hektárov lesov, lykožrút môže podľa našich prognóz zahubiť až 100 tisíc hektárov," uviedol v rozhovore pre RBK daily vedúci lesného programu ruského Greenpeace Alexej Jarošenko.

Upozornil, že naposledy lykožrút okolo Moskvy vyvádzal v 90. rokoch minulého storočia. Terajší výskyt je však nebývalý. Varoval, že do konca tohto roka môžu padnúť až dve tretiny tamojších smrekových lesov.

Podľa Jarošenka si lykožrút "zasadol" najmä na lesy v okolí Rubljovskej a Uspenskej cesty známej ako Rubljovka, ktorá vedie k obydliam mnohých  vplyvných Rusov. "Všetci škodcovia sa zišli na Rubljovke," pokúsil sa o žart ekológ.

Výpadovka na západ od Moskvy sa pritom už pred rokmi stala symbolom ruského blahobytu a prepychu. Mimo obytných palácov tu vznikli luxusné obchody, reštaurácie, oddychové rezorty a kvôli ich výstavbe padla značná časť lesa. Práve tam je vraj najlepšie ovzdušie v okolí ruskej metropoly.

Ohrozené je územie ruskej elity

Už za cárskych čias sa tam stavali sídla ruskej šľachty. Neskôr si túto oblasť obľúbili zahraniční diplomati aj sovietski štátni činitelia. Svoju "daču" tam mal sovietsky vodca Josif Stalin, od 30. rokov tam postupne vznikal uzavretý rezort pre vysokých straníckych a štátnych funkcionárov.

Až do 50. rokov minulého storočia nemali obyčajní ľudia do týchto miest prístup. Dedina ako Barvicha, Gorka, Žukovka či Novo-Ogarjovo boli vyhradené len vyvoleným. V obci Gorka-9 doteraz býva ruský prezident Vladimir Putin, zatiaľ čo premiér obýva "daču" v Novo-Ogarjove.

Lykožrút v Tatranskom národnom parku naďalej vyčíňa

Medzi obyvateľmi "Rubljovky" nechýbajú dcéra bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina Taťjana, oligarchovia ako Vladimir Jevtušenkov alebo Oleg Deripaska, režiséri Nikita Michalkov a jeho brat Andron Končalovskij.

V postsovietskych časoch lukratívne pozemky v blízkosti zalesnených brehov rieky Moskvy obsadili zbohatlíci, hviezdy ruského šoubiznisu, politici a úradníci, ktorí susedstvo s kremeľskou elitou vnímali ako vstupenku do sveta slávy a úspechu. Rodinný dom na Rubljovke bol považovaný za nevyhnutný atribút novej ruskej "buržoázie".

O stav lesov sa nikto nezaujímal

Malebnú prírodu však noví majitelia mnohokrát zhyzdili nevkusnými stavbami plnými veží a cimburí, ktoré k ruskej realite patrili rovnako ako saká malinovej farby a hrubé zlaté reťaze na krku.

Rubljovská a Uspenská cesta sa stali fenoménom spoločenského života v Rusku. Ceny za pozemky tam prudko stúpali. Rekord bol podľa ruských médií zaznamenaný v roku 2005, keď sa za jeden ár v obci Žukovka platilo 200 tisíc dolárov.

V poslednom čase však ceny aj v týchto miestach skôr klesajú. Nie kvôli kríze, ale kvôli príliš tesnej zástavbe a zlej dostupnosti. Rubljovská cesta je totiž povestná zápchami a kolónami kremeľských limuzín.

Kvôli kôrovcom teraz má byť okolo Rubljovky vyrúbaných okolo tisíc stromov.

Škodca sa medzitým ďalej množí a šíri na sever Ruska, smerom k Petrohradu. Podľa opozičnej aktivistky z hnutia Ekoobrana Jevgenije Čirikovovej kritickú situáciu v lesoch okolo Moskvy zavinila apatia štátneho aparátu.

"Vedecké ústavy, ktoré sa zaoberali stavom lesov, boli zlikvidované. Lykožrút a lesné požiare nie sú božím trestom, ale výsledkom nezodpovednej politiky, ktorá má za cieľ zničiť lesné pásmo v okolí Moskvy," uviedla.

Autor: Alexandra Malachovská