Mocnejších kontrolórov potravín môže stopnúť Brusel. V mene voľného trhu

Najväčší problém vidia právnici v plánoch ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, zaviesť povinné nahlasovanie tovaru pri dovoze z krajín Európskej únie. Povinnosť avizovať zásielku 24 hodín vopred totiž Brusel umožňuje len pri štátoch mimo hraníc Spoločenstva.

„Pokiaľ ide o príchod potravín z iného členského štátu, môžu štáty požadovať oznámenie iba už doručeného tovaru. To znamená, že Nariadenie o kontrolách neumožňuje, aby členský štát zaviedol povinné predchádzajúce oznámenie zásielky, pokiaľ táto zásielka neprichádza z krajiny mimo EÚ,“ uviedla partnerka advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c advokáti Silvia Hlavačková.

Z veterinárov sudcovia. Majú stopnúť žúry potkanov v obchodoch

Avizovaním dovozu Jahnátek chce pomôcť veterinárom, aby sa mohli na zásielky vopred pripraviť a následne preveriť ich obsah, pôvod či dodržiavanie stanovených pravidiel. Právnici z Taylor Wessing e/n/w/c advokáti si ale myslia, že by to mohlo byť považované za zvýhodnenie domácich výrobcov.

„Nahlásenie zásielky 24 hodín vopred, tak ako to navrhuje novela, by mohlo byť považované za obmedzovanie voľného trhu na úrovni potravín a zvýhodňovanie slovenských produktov, ktorých by sa táto povinnosť logicky netýkala,“ dodáva Hlavačková.

Môžu veterinári znehodnotiť tovar?

Otáznik visí aj nad možnosťou zničiť dovezený tovar porušujúci pravidlá. Ak nechce Slovensko mať problémy s Bruselom, takýto postup môže podľa právnikov kancelárie aplikovať len v prípadoch, kedy nie je známy pôvod zásielky a nedá sa dohľadať.

Veterinári by pri pochybeniach mali mať značnú moc. Prekaziť to môže Brusel. Zdroj: SITA/MPRV SR

Horšie to už pre agrorezort ale vyzerá pri znehodnocovaní neohlásenej zásielky. Tu by podľa Hlavačkovej už mohlo porušovať právo EÚ.

„V prípade, ak bude tovar zničený na základe ustanovenia, ktoré je v rozpore s právom EÚ, alebo ak je tovar neznámeho pôvodu zničený bez toho, aby sa uskutočnila kontrola, mohlo by byť konanie štátu považované za poškodzovanie cudzieho majetku,“ vysvetlila pre Aktuálne.sk partnerka Taylor Wessing e/n/w/c advokáti.

Konflikt slovenskej a európskej legislatívy môže konštatovať ako domáci súd, tak aj Európsky súdny dvor.

Zákaz je možný. Ak ide o zdravie

Zavedenie kontrol nepovažuje za nereálne Zuzana Tučeková zo serveru EurActiv.sk, problém však vidí v zdôvodnení. Podľa pravidiel o fungovaní EÚ totiž musia členské štáty zaručiť voľný pohyb tovaru, pokiaľ napríklad neohrozuje zdravie jeho občanov.

„Vo všeobecnosti je voľný pohyb tovarov zaručený, kým členský štát nepreukáže, že konkrétny výrobok z inej členskej krajiny ohrozuje napríklad zdravie ľudí. V tom prípade môže zaviesť obmedzenie alebo zákaz jeho dovozu na svoje územie,“ tvrdí Tučeková.

Prísna legislatíva by mohla porušovať európske pravidlá o voľnom trhu. Zdroj: shutterstock.com

Editorka EurActiv-u pripomína aj články 34 a 35 Zmluvy o fungovaní EÚ. Tie síce obmedzenia či zákazy dovozu nevylučujú musia však byť „odôvodnené princípmi verejnej morálky a bezpečnosti, verejným poriadkom, ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva.“

Ako materiál dodáva opatrenia štátu sa nesmú  stať prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi.

Reťazce: Novinky vítame, dôležité budú detaily

Obchodné reťazce sa ale novým pravidlám príliš nebránia. O opatreniach sú podľa vlastných slov ochotné diskutovať, veľkú váhu však prikladajú detailom.

„Zmyslom našej práce je zákazník a jeho spokojnosť je pre nás prioritou. K obsahu relevantnej právnej normy sa vyjadrime, až keď bude zverejnený jej obsah. Sme pripravení v tomto smere viesť s ministerstvom odborný dialóg,“ uviedol pre Aktuálne.sk manažér vonkajších vzťahov Tesco Stores Peter Sklenář.

V podobnom duchu sa nesie aj odpoveď spoločnosti REWE Group, ktorá na Slovensku prevádzkuje predajne siete Billa. Marketingová manažérka Martina Kovacs uviedla, že ideové návrhy agrorezortu vítajú. Komunikovať s ním chcú najmä ohľadom presného znenia novely.

Obchodníci varujú pred nesprávnymi kvótami, ktoré môžu zúžiť sortiment a priniesť aj zdražovanie. Zdroj: TASR/František Iván

„Musíme počkať na paragrafové znenie opatrení, najmä v otázkach, kde sa ponúka viacero zaujímavých dilem. Je slovenská potravina napr. Coca-Cola plnená v Lúke, juhoamerická káva pražená v Poprade, párok vyrobený slovenským mäsiarom z dovezeného mäsa...?“ vysvetlila Kovacs.

V spoločnosti sú zvedaví aj na právomoci, ktoré majú získať veterinárni kontrolóri. Podľa Jahnátkovho návrhu majú mať k dispozícii aj možnosť zatvoriť predajne. Reťazce by chceli presadzovať v tejto otázke viacstupňový proces.

Nesprávne kvóty dvihnú ceny

Bille sa pozdávajú aj kvóty na slovenské potraviny, ktoré by mali podľa návrhu ministerstva mali tvoriť až 80 percent ponúkaného sortimentu. Kovacs však varovala, že ak budú zle nastavené, môžu priniesť zdražovanie, a aj čiastočné zúženie ponuky v regáloch.

„Zle definované kvóty môžu znamenať zníženie ponuky a zvýšenie cien - najmä v zimnej sezóne. Napríklad, desať mesiacov do roka ponúkame slovenské paradajky, no počas dvoch zimných mesiacov u nás paradajky v potrebnom množstve nikto nepestuje. Budeme ich musieť kvôli tomu vyradiť z ponuky?“ pýta sa marketingová riaditeľka REWE Group.

Ako dodala Kovacs, slovenské výrobky už dnes tvoria 65 percent ponúkaného tovaru v ich predajniach.

Do kontrol potravín sa minister Jahnátek pustil už počas leta. Veterinári sa pri nich okrem predajní zamerali aj na kamióny, ktoré tovar dovážali na Slovensko, a do spolupráce zapojili aj políciu.

Ako pre Aktuálne.sk uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Baloghová doposiaľ už muži zákona uskutočnili deväť podobných akcii. „Do dnešného dňa uvedených kontrol sa zúčastnilo viac ako 860 príslušníkov Policajného zboru,“ vysvetlila.