Múmia Žofie Bosniakovej zhorela do tla

Teplička nad Váhom - Telo štyristoročnej Žofie Bosniakovej, ktoré bolo uložené v kaplnke kostole v Tepličke nad Váhom, v stredu dopoludnia polial neznámou horľavou látkou a zapálil 31-ročný muž zo Žiliny.

Podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva PZ v Žiline Jany Balogovej polícia zadržala páchateľa priamo na mieste činu ako sa pozeral na horiacu truhlu, v ktorej bola Žofia Bosniaková uložená.

"V blízkej cukrárni si vypýtal kľúče od kostola. Vošiel do kaplnky, kde boli v drevenej truhle uložené takmer 400 rokov staré telesné pozostatky Žofie Bosniakovej. Vytiahol ich pred kostol, polial nezistenou horľavou látkou a zapálil. Telesné pozostatky Žofie Bosniakovej zhoreli do tla," informovala Balogová.

Teplička smúti

Páchateľ sa podľa policajnej hovorkyne k činu priznal. Nad dielom svojej skazy sa podľa očitých svedkov smial.Podľa kultúrnej referentky obce Justíny Kozánkovej tvrdil, že Žofiu videl na internete ako ježibabu a nemohol pre ňu spávať.

Požiar zistila jedna obyvateľka obce cestou z obchodu, bežala to hneď povedať na faru. Miestny farár sa v súčasnosti v obci nenachádza. "Pre Tepličku je to veľký smútok," povedala Kozánková.

Na miesto sa zbiehajú ľudia, sú zdesení, plačú. Hovoria, že je to katastrofa a Boh podpaľača potrestá. Tento rok dokonca v obci chystali oslavy 400. výročia narodenia Žofie Bosniakovej a 365. výročie jej úmrtia.

Kaplnku navštevovalo okrem Slovákov aj množstvo ľudí zo zahraničia. Jeden Kanaďan so svojím bratom, ktorého údajne Žofia uzdravila, chodil do Tepličky podľa Kozánkovej aj dvakrát ročne. 

Stav ostatkov tela Žofie Bosniakovej zdokumentuje a vyhodnotí odborná komisia, ktorú plánuje zriadiť Biskupský úrad v Žiline, informoval hovorca Žilinskej diecézy Peter Holbička.

Odborná komisia podľa Holbičku navrhne aj spôsob ďalšieho uchovania ostatkov tela Žofie Bosniakovej. "Nevylučujeme, že ostatky by mohli byť uložené opäť v Loretánskej kaplnke farského kostola sv. Martina v Tepličke nad Váhom," uviedol Holbička.

Po človeku zostanú len dobré skutky

V súvislosti so Žofiou Bosniakovou sa spája viacero legiend. Žofia, dcéra fiľakovského kapitána Tomáša Bosniaka, sa ako 17- ročná vydala za baróna Michala Serényiho. Hneď po svadbe odišla na hrad Svetlo v Bojkoviciach.

Manželstvo trvalo len krátko, pretože Michal ťažko ochorel. Vo svojom testamente časť svojho majetku odkázal aj chudobným.

Druhým Žofiiným manželom bol František Wesselényi, ktorý sa zúčastnil v službách jej otca, kapitána protitureckých bojov. Po sobáši sa ako dvadsaťročná presťahovala do Tepličky nad Váhom, kde sa jej narodili dvaja synovia.

Spolu so svojím manželom založila xenodochium, teda útulok pre chudobných, založený na počesť Sedembolestnej Panny Márie. Do útulku manželia prichýlili siroty aj chorých a ľudí na to odkázaných bez ohľadu na pôvod a príslušnosť. Útulok sa spomínal aj ako nemocnica, trovy liečenia hradilo panstvo.

Žofiiným životným krédom bolo, že po človeku zostanú len jeho dobré skutky, ostatné odveje čas. Svojich synov vychovávala väčšinou sama, pretože po smrti otca sa jej manžel stal kapitánom fiľakovskej pevnosti.

Vystavená k verejnej úcte

Žofia Bosniaková zomrela mladá 8.4.1644 vo veku nedožitých tridsaťpäť rokov. V tom čase jej rodina prebývala na Strečnianskom hrade. Jej manžel postúpil, za svoje vojenské zásluhy sa stal grófom. O 20 rokov neskôr sa stal vodcom sprisahania uhorských veľmožov proti cisárovi Leopoldovi I.

Predčasná smrť v roku 1667 ho uchránila pred verejnou popravou, ktorá postihla viacerých účastníkov povstania po odhalení.

Neporušené telo Bosniakovej našiel nový majiteľ teplického panstva Ján Jakub Löwenburg v roku 1689. Požiadal o povolenie vystaviť rakvu s telom k verejnej úcte.

V roku 1698 ju premiestnili do krypty farského kostola v Tepličke. Telo prenesené do krypty vystavili v roku 1729 pre povznesenie katolíckej viery.

V roku 1797 dal Žofiin vzdialený príbuzný jej telo obliecť do pozláteného rúcha a umiestniť do novej barokovej rakvy, kde stála dodnes.