Na časť gréckeho dlhu sa možno poskladajú daňoví poplatníci

Európska centrálna banka sa môže zbaviť gréckych dlhopisov tak, že ich vymení za dlhopisy eurovalu, informoval nedávno denník Wall Street Journal. Znamenalo by to, že časť gréckych dlhov by zrejme zaplatili krajiny eurozóny, ktoré sú ručiteľmi v eurovale. Vrátane Slovenska.

Výmena dlhopisov

Ako by výmena dlhopisov prebiehala? Euroval by emitoval dlhopisy, z ktorých v prípade, že ich dokáže predať na trhu, získa peniaze.

„Za tieto peniaze potom od ECB nakúpi grécke dlhopisy s výrazným diskontom. Ak by bol väčši odpis nominálnej hodnoty, potom by fond EFSF splatením týchto gréckych dlhopisov nezískal dosť peňazí na splatenie svojich vlastných dlhipisov. A keďže jednotlivé štáty sú garantmi záväzkov eurovalu, potom by museli túto medzeru pokryť z vlastných zdrojov,“ vysvetľuje analytik Next Finance Martin Prokop.

Grécku budú musieť dlhy odpustiť zrejme aj štáty

Tým, že by banka vymenila grécke dlhopisy za dlhopisy eurovalu, by tak neplatila za svoje straty, hovorí analytik TRIM Broker Ronald Ižip. „Prenieslo by sa to na inštitúciu, ktorej straty sa čiastočne očakávajú. Takto by ostala ECB a jej nezávislosť nepoškvrnená,“ myslí si Ižip.

Minister financií Ivan Mikloš je presvedčený, že ťarcha gréckeho dlhu by sa nemala prenášať na štáty. „Primárne by sa mali hľadať ďalšie zdroje v súkromnom sektore. Uprednostňoval by som, aby ten rozdiel bol vykrytý účasťou privátneho sektora, nie verejného,“ povedal Mikloš. Dodal však, že o výmene dlhopisov budú zrejme rokovať s ostanými ministrami financií eurozóny.

Grécke dlhy

Grécko by sa malo pustiť do rozsiahleho šetrenia a reforiem. Gréci momentálne nemajú šancu konkurovať iným krajinám, preto budú podľa ministra Mikloša potreboval nielen plošné škrty, ale aj štrukturálne reformy, ktoré zvýšia pružnosť práce.

Potrebné bude napríklad znižovať platy, a to nielen vo verejnom, ale aj súkromnom sektore. Aj to je jedna z podmienok, na ktorých trvá Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond a Európska komisia. Bez toho, aby Gréci súhlasili s veľkým úsporným balíkom, nedostanú ďalšiu finančnú injekciu vo výške 130 miliárd. Bez nej sa môže krajina dostať k nekontrolovateľnému bankrotu.

Grécku nepomôže ani odpis 70 percent dlhu, varuje agentúra

Viacerí ekonómovia sú však stále skeptickí, či Grécku pomôžu nižšie platy a ďalšie škrty. Neustále uťahovanie opaskov nedovolí krajine dosiahnuť ekonomický rast, bez ktorého zrejme nedokáže udržať na uzde privysoký dlh. „Za súčasných trhových podmienok a v súčasnom stave ekonomiky je pre Grécko bez pomoci zvonku de facto nemožné financovať akýkoľvek dlh,“ konštatuje analytik Patria Finance Rostislav Plíva.

Podobný názor má Ižip, ktorý je presvedčený, že Grécko musí odpísať všetok dlh. „Ani odpustenie 90 percent dlhu nespraví grécky dlh udržateľným,“ pochybuje analytik.