Nádor ustúpi, ale nahradí ho iný. Vedci vedia prečo

Ukázali totiž, že rakovinové bunky sa síce prestanú v dôsledku tejto liečby deliť a "starnúť", ale zároveň s tým menia aj svoje správanie.

Začnú do svojho okolia uvoľňovať rôzne druhy látok, ovplyvňujúcich okolité bunky až do tej miery, že tu dôjde k rozvoju rakoviny prostaty, ktorá už na hormonálnu liečbu nereaguje.

Táto forma je neliečiteľná a smrteľná, preto má opis tohto mechanizmu veľký význam.
V práci publikovanej v časopise Neoplasia Česi okrem iného ukázali, že premena rakovinových buniek na "továrne", zodpovedné za ovplyvnenie buniek v ich okolí, je - aspoň čiastočne - spôsobená znížením bielkoviny označovanej ako Skp2.

Tá je súčasťou komplexu kontrolujúceho životný cyklus bunky. Zistili tiež, že liečba označovaná ako "androgénna deprivačná terapia" (PDO) je spojená so zvýšenou tvorbou bielkoviny vimentinu.

Vimentin je zložkou bunkovej kostry a býva spájaný s metastazovaním.

Ako ADT funguje?

Androgény sú hormóny, ktoré sú - jednoducho povedané - zodpovedné za to, že muži sú muži.

Zdroj: shutterstock.com

Vyvolávajú rast mužských pohlavných orgánov a ďalších vlastností typických pre mužov, "pávích chvostov" mužského pokolenia, medzi ktoré patrí napríklad väčší nárast svalovej hmoty, "mutovanie" v puberte, neskôr potom u niektorých aj plešinu a podobne.

Najznámejším a najvýznamnejším z nich je bezpochyby testosterón. Ten v tele vzniká z látok vytváraných najmä semenníkmi.

Okrem nich však vzniká aj v nadobličkách. V malom množstve si ho teda vytvárajú aj ženy; rovnako ako si muži vytvárajú malé množstvá ženského estrogénu.

Už v minulosti sa zistilo, že v prípade rakoviny prostaty pomáha zníženie množstva androgénov v tele zmenšovať veľkosť nádoru, spomaľovať jeho rast (zastaví sa delenie buniek) a spôsobiť postupné "starnutie" buniek nádoru.

V rámci tejto liečby, označovanej ako "androgénna deprivačná terapia", sa skôr pristupovalo k chirurgickému odstraňovaniu semenníkov. V súčasnosti sa však oveľa častejšie využíva hormonálna liečba na princípe akejsi chemickej kastrácie.

Jej prínos pre pacientov s pokročilou alebo metastatickou formou rakoviny prostaty je neoddiskutovateľný, a to aj cez niektoré vedľajšie účinky. Avšak táto liečba sama o sebe ešte nevedie k úplnému uzdraveniu, a tak sa často využíva ako doplnok chirurgického zásahu alebo ožarovanie.

Autor: Jakub Novák