Najspokojnejší sú Škandinávci a Holanďania

Ilustračný obrázok Zdroj: AP

Najspokojnejší so svojou životnou situáciou sú v rámci Európskej únie obyvatelia škandinávskych krajín a Holandska.

Naopak, najväčšiu nespokojnosť pociťujú Bulhari, Maďari, Gréci a Rumuni.

Slovensko sa nachádza nad priemerom európskej dvadsaťsedmičky, pričom Slováci sú so svojím životom skôr spokojnejší než nespokojní. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu, ktorý dnes zverejnila Európska komisia o sociálnej situácii v Európe.

Podľa Eurobarometra je väčšina Európanov so svojím životom vo všeobecnosti spokojná, čo sa na škále od -10 do +10 prejavuje hodnotou +3,2.

Medzi členskými štátmi sú však veľké rozdiely - najvyššia úroveň spokojnosti panuje v Dánsku (+8,0), Švédsku (+6,5), Holandsku (+6,4) a Fínsku (+5,9). Najnižšiu úroveň spokojnosti vykazuje Bulharsko (-1,9), nasleduje Maďarsko, Grécko a Rumunsko. Slováci svoju spokojnosť vyjadrili v prieskume na úrovni +1,8.

"Je povzbudením, že väčšina Európanov je aj napriek ťažkej hospodárskej situácii spokojná so svojím životom, hoci sa v súvislosti s budúcnosťou ukazujú isté obavy," uviedol komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti Vladimír Špidla.

V prípade verejných služieb sú Európania vo všeobecnosti skôr nespokojní s tým, ako verejná správa funguje (-1,2 bodu). Len tesne nad priemerom EÚ sú aj občania SR (-1,1).

Obyvatelia všetkých krajín s výnimkou Luxemburska a Estónska (obe po +1,5) si myslia, že počas posledných piatich rokov došlo k zhoršeniu situácie. S výnimkou Luxemburska občania vo všetkých členských štátoch očakávajú ďalšie zhoršenie v tejto oblasti.

Pokiaľ ide o jednotlivé verejné politiky, Európania sú skôr spokojní s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (+1,3 bodu), pričom najväčšia spokojnosť panuje v Belgicku, Holandsku a Luxembursku (viac než +5 bodov), naopak v Bulharsku, Grécku a Rumunsku je spokojnosť najnižšia (-3 body alebo menej).

Európania sú najmenej spokojní s tým, ako sa v ich krajinách riešia nerovnosti a chudoba (-2 body). Plusové hodnoty boli dosiahnuté len v prípade Luxemburska a Holandska, zatiaľ čo veľmi výraznú nespokojnosť prejavili respondenti v Lotyšsku a Maďarsku (-5 bodov a menej).

Z prieskumu vyplýva, že Európania dnes minú viac zo svojho príjmu na bývanie, než tomu bolo pred desiatimi rokmi (takmer o 4 percentuálne body viac), pričom v celej EÚ prudko vzrástla hypotekárna zadlženosť.

Na bývanie Európania minú v priemere jednu pätinu svojho disponibilného príjmu. Nájmy a splátky úverov sa na celkových nákladoch na bývanie podieľajú v EÚ len 30 percentami, zatiaľ čo zvyšných 70 percent sa vynakladá na opravy, údržbu a vykurovanie.

Zdroj: TASR