Olympijskú mizériu podčiarkla Hrašnová. Zostala bez finále

Strieborná na nedávnych ME v Helsinkách so 73,34 zaostala tak výrazne za svojimi normálnymi hodmi, že jej obrovské sklamanie a slzy na krajíčku boli pochopiteľné.

Na konci kvalifikácie, po poslednom treťom hode, ešte divákom smutno zamávala a výstižnou mimikou naznačila, ako veľmi ju mrzí tento krach. 

A pritom nič nenaznačovalo, že sa udeje malá športová tragédia. Nepomerne väčšie ambície spôsobili, že Hrašnová po kvalifikácii symbolizovala kôpku nešťastia.

"Sklamala som divákov, všetkých mojich fanúšikov a verte, bolo ich veľmi veľa. Deň pred kvalifikáciou som si prečítala 167 pozdravov od malých detí, ktoré mi držali palce a na diaľku som ich veľkú podporu intenzívne prežívala." 

Na vine by mohol byť Mo Farah, britská vytrvalostná hviezda. Akurát bežal svoj rozbeh na 5000 metrov a naplnené 80-tisícové hľadisko opäť nešetrilo hlasivky - podľa slov Hrašnovej však burácanie nevnímala.

"Snažila som sa naplno skoncentrovať najmä na techniku, no do hlavy sa mi zakrádalo aj veľa ďalších alternatív, čo keď mi to nevyjde. Nevedela som sa naladiť na pozitívnu vlnu, pripúšťala nezdar. Žiadne predštartovné signály ma nezväzovali, nič nenasvedčovalo, že takto skončím, ani rozcvička, keď oba hody som zvládla vcelku dobre. Pred vstupom do kruhu sa hneď pri prvom hode trochu objavila nervozita a popri rozhádzanom rytme sa stupňovala." 

Žiada sa opäť zanôtiť aj niečo na psychickú nôtu: "Možno som práve preto kvalifikáciu nezvládla. Z uvoľnenosti v rozcvičke som prepadla do kŕčovitosti. V prvom hode ma v rytme rozhodil potlesk z druhej strany, práve keď som vchádzala do otočky, a potom sa nervozita v ďalších stupňovala, stratila som istotu. Veľmi ma mrzí, že to nevyšlo, najmä keď na postup nebolo treba veľa hodiť. Ani veriť sa mi nechcel, že som zo seba nedostala aspoň sedemdesiat metrov." 

Hrašnová mienila nič uponáhľať, pretože energie nahromadila v tele dostatok: "Žiadalo sa len rozvážne hodiť. Zdá sa, že mi rýchlosť chýbala, moja najsilnejšia zbraň. Zahádzala som najhoršie v sezóne a som strašne sklamaná. Braňo, môj tréner a brat, mi z hľadiska zdôrazňoval chyby, ktoré som robila, no aj sama som si ich uvedomovala. Každý okolo mňa mi vychádzal v ústrety, len ja som to zbabrala. Sezónu dokončím a zdá sa, že kariéru budem musieť potiahnuť ešte štyri roky, aby som zmazala zo seba tieň z tohto londýnskeho vystúpenia."