Pokus o ovplyvnenie druhého piliera je už na súde

Dlhoročný zamestnanec ministerstva je obžalovaný z toho, že ako sprostredkovateľ ponúkol inej úradníčke 20-tisícový úplatok, ak do novely zákona o dôchodkovom sporení zapracuje zmenu v prospech istej lobistickej skupiny.

Okrem peňazí mala úradníčka dostať aj pobytový poukaz do luxusného hotela vo Vysokých Tatrách. 

Tá však okamžite informovala vtedajšieho ministra práce Jozefa Mihála a na prípade začal pracovať Úrad boja proti korupcii. Zamestnankyňa rezortu vystupovala ďalej v prípade ako policajný agent.

Mihál vtedy ešte ako minister práce zdôraznil, že skupina sa snažila ovplyvniť zákon tak, aby peniaze sporiteľov mohli byť použité nie celkom korektným spôsobom.

Celý proces tvorby zákona preto prebiehal pod dohľadom polície. Odpočúvali sa telefóny zamestnancov a sledovala sa aj ich e-mailová komunikácia. V prípade dokázania viny hrozí Štefanovi M. až päťročné väzenie.

Korupciu cíti na ministerstvách viac než polovica Slovákov

Podľa prieskumu vnímania korupcie na Slovensku, ktorý pre Transparenci International urobila agentúra Focus, až vyše polovica respondentov považuje ministerstvá za oblasti s veľmi rozšíreným úplatkárstvom. Pred nimi sú v rebríčku už len súdy a zdravotníctvo.

Len v utorok polícia informovala o ďalšom prípade, keď bol z nepriamej korupcie obvinený úradník z ministerstva životného prostredia. Percentá mal žiadať za vybavenie priklepnutia dotácie.

Korupcia stopla aj časť peňazí, ktoré chcela zo svojej rezervy vyčleniť pre biatlonový areál v Osrblí expremiérka Iveta Radičová. Vyšetrovanie v tomto prípade sa chýli ku koncu.

„Ak úradníci vidia korupciu u nadriadených, tak to skúšajú aj sami, a nielen pri dotáciách, ale akýchkoľvek výhodách, na ktoré majú vplyv. Čiže aj pri tendroch, kontraktoch, výnimkách či povoleniach,“ myslí si šéfka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk.

Práve tieto oblasti si zaslúžia zvýšenú pozornosť v oblasti  prevencie aj podľa právnika Transparency International Pavla Nechalu.

Rizikové oblasti by mali byť viac na očiach

„Predpoklady pre korupčné správanie okrem osobného zlyhania zamestnanca vytvárajú aj nejasné a netransparentné podmienky rozhodovacej činnosti,“ dodáva.

Podľa Wienk by pomohla zásadná zmena praxe, obmedzenie korupcie na vysokých miestach a vytvorenie mechanizmov, v ktorých by sa korupcia dala nahlásiť zodpovedným orgánom tak, aby sa naozaj nahlásenie podchytilo, vyšetrilo, páchatelia boli chytení a pocítili by dôsledky.

„Na to by však museli mať verejné inštitúcie dôveru a aj orgány činné v trestnom konaní by museli pravidelne preukazovať, že proti takýmto prípadom zasahujú a vedenia inštitúcií by museli vyslať tiež konkrétne signály, že také správanie netolerujú a postihujú,“ myslí si.

Podľa Nechalu je dôležité, aby rozhodovanie na miestach, ktoré sú vystavené väčšiemu riziku korupčného správania boli čo najviac na očiach verejnosti.

„V neposlednom rade je potrebné odpolitizovať štátnu správu a nastaviť kariérny systém, ktorý bude demotivovať pred osobným zlyhaním,“ vysvetľuje odborník.