Potravinári bijú na poplach: Štát onedlho nebude schopný uživiť ľudí

“Štatistika hovorí o potravinovej bezpečnosti na úrovni 45 až 50 percent. V období transformácie (v 90. rokoch - pozn. red.) tieto percentá boli na úrovni 80 percent. V niektorých komoditách sme vtedy mali sto percent a vyššie a dokázali sme ich aj vyvážať,” uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík.

Ako ďalej uviedol, zhoršovanie ukazovateľa je pod Tatrami najdrastickejšie v rámci celej EÚ. Takú nízku úroveň, kedy potravinová bezpečnosť nedosahuje ani métu 50 percent, totiž v súčasnosti nemá ani jedna krajina Spoločenstva.

Miliardové mínus

Problém podľa komory nerieši ani dovoz potravín zo zahraničia. Semančík to prirovnal k obrane štátu a armáde, ktoré by si podľa rovnakej logiky Slovensko mohlo nakúpiť v podobe žoldnierov zo zahraničia.

Juh nezažil dážď sto dní. Poľnohospodári lámu pluhy

„Viackrát sa potvrdilo, že dovozy sú lacné len dovtedy, kým majú na trhu primeranú konkurenciu v podobe domácej výroby,“ doplnil Semančík. Ako ho doplnil podpredseda potravinárov Dušan Janíček, až 60 percent v súčasnosti dovezených produktov, by si krajina dokázala vyrobiť aj sama.

Pri porovnaní dovozu a vývozu agropotravinárskych výrobkov končí Slovensko v posledných rokoch v hlbokom mínuse. V roku 2010 totiž import prevýšil export takmer o miliardu eur. Takýto negatívny trend možno badať už od polovice 90. rokov.

Slovensko podľa Janíčeka ešte v súčasnosti netrpí nedostatkom výrobných kapacít, nie sú však využívané v plnej miere.

„Nie sú využívané preto, že sa nevieme dostať s našimi výrobkami na trh. Tou zakliatou bránou či žabou na studni, je politika obchodných reťazcov. Máme ten dojem, že potravinárske výrobky od slovenských podnikov sú diskriminované,“ dodal podpredseda komory.

Tá sa má prejavovať vo vyšších maržiach na slovenské výrobky v porovnaní s ich zahraničnou konkurenciou, čo zvyšuje ich cenu a znižuje atraktivitu u zákazníkov.

Málo domácich výrobkov

Pre nevýhodné podmienky je nízky aj počet slovenských výrobkov v regáloch. Produkty od domácich výrobcov totiž tvorili len 45,3 percenta ponuky. V susedných štátoch Česku či Maďarsku táto cifra preskakuje hranicu 70 percent, v Poľsku dokonca dosahuje 85 percent. Staré členské štáty EÚ sú až na úrovni 95 percent.

Klesajúca výroba, nedostatok zdrojov a tlak zahraničných obchodných reťazcov už podľa komory stál od vstupu do EÚ slovenskú ekonomiku približne 30-tisíc pracovných miest v poľnohospodárstve a ďalších viac ako osemtisíc v potravinárstve.

Komora však nechce „hádzať flintu do žita“ a tvrdí, že ak by sa zmenil prístup politikov a zaviedli by podporu domácich výrobkov, mohli by v priebehu piatich rokov oživiť „zdecimované“ sektory a vytvoriť v nich približne šesťtisíc nových pracovných miest.

„Je to problém, ktorý naši politici dlhodobo prehliadajú. Tu je priestor, kde sa dajú vytvoriť pracovné miesta, kde je možné obnoviť a oživiť ekonomiku,“ dodal Janíček.

Problém potravinárska komora identifikuje aj v samotnom slovenskom spotrebiteľovi. Doposiaľ totiž neboli ľudia pod Tatrami vychovávaní k  „nákupnému patriotizmu“, aký je vidieť napríklad v Rakúsku či Nemecku. Pri nákupe tak stále viac rozhoduje cena ako krajina pôvodu.

Podiel predaja domácich výrobkov na domácom trhu v roku 2010. Zdroj: Eurostat