Právnik: Ako mohol Csatáry 15 rokov nerušene žiť v Budapešti?

Gellért, ktorý je vedúcim výskumnej skupiny Pamätného centra holokaustu "Körösmezö 1941" a ktorý preštudoval novinové a agentúrne správy týkajúce sa Csatáryho, podľa dnešného vydania maďarského denníka Népszabadság položil otázku, prečo maďarské orgány - rezort diplomacie a vnútra – neurobili pri Csatáryho návrate žiadne kroky.

Bolo by vhodné, keby sa maďarská prokuratúra vyjadrila, či v súvislosti s návratom Csatáryho v 90. rokoch z Kanady, odkiaľ bol vyhostený, kontaktovali kanadské orgány maďarských partnerov, povedal Gellért.

Expert sa domnieva, že vo všeobecnosti o štátnych orgánoch platí, že v podobných kauzách začnú konať až potom, čo vypukne škandál. V tomto prípade bola potrebná k začatiu konania maďarských orgánov žaloba Centra Simona Wiesenthala (SWC) a investigatívny článok britského bulvárneho denníka.

Maďarský rezort spravodlivosti: SR ešte nepožiadalo o vydanie Csatáryho

Gellért zdôraznil, že by bolo potrebné dôkladne preveriť všetky dotknuté štátne orgány, aby sa zistilo, ako sa mohlo stať, že bývalý veliteľ košického geta, ktorý čelí obvineniu zo závažných trestných činov, mohol 15 rokov nerušene žiť v Maďarsku.

Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie SWC vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Podľa historikov bol Csatáry mimoriadne krutý, jeho brutalita bola neúnosná aj pre Nemcov.

Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácií 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944.

Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.