Pred nacistami ich uchránilo ticho a tma pivnice

5.2.2012 00:00   Stanislava Harkotová

BRATISLAVA - V roku 1942 sa colník Štefan Lichý dozvedel, že jeho známeho Leopolda Laufera zadržali úrady a poslali ho do Popradu, kde začali zoskupovať Židov pred transportom do Osvienčimu.

Synovi Lichých Štefanovi ďakoval za záchranu otca Norbert Laufer.

Z Michaloviec sa preto vybral k Tatrám žiadať, aby mu priateľa - už naloženého v transporte - vydali. Použil lesť. Dozorcom tvrdil, že je Leopold predvolaný na vyšetrovanie na colný úrad. Lichý o niekoľko mesiacov neskôr pred cestou do koncentračného táboru uchráni ešte ďalších piatich ľudí.

"Môj otec nás vtedy zvykol postaviť pred hotovú vec a my sme nemali dôvod protestovať," spomína si Štefan Lichý mladší, držiac v rukách ocenenie Spravodliví medzi národmi. Jeho meno ako aj meno jeho rodičov svieti na Múre cti v múzeu holokaustu Jad Vašem v Jeruzaleme. 

Cena tento rok putovala k sedemnástim Slovákom, ktorí počas Slovenského štátu pred istou smrťou uchránili ľudí židovského vierovyznania. Slovensko sa tradične radí ku krajinám s najväčším počtom "spravodlivých." 

"Spomínam si, ako sa ľudia začali meniť, ako v nich začala narastať nenávisť. Predtým sa to nevnímalo, že niekto chodí do synagógy, niekto do kostola. Nerozumel som tomu. A vezmite si, moja mamka bola Rakúšanka, jej bratia museli ísť s nemeckou armádou. Keď prišiel otec s tým, že pomôžeme Židom, mama bez výhrady súhlasila. Nebola o tom jediná hádka," hovorí pán Lichý.

Zobraziť väčšiu fotografiu
Manželia Lichí zachránili šiestich ľudí. Zdroj: Ambasáda Štátu Izreal

V tichu pivnice

V roku 1944 vstúpili do života Lichých sesternica Laufera, jeho syn a bratia Ignác a Dezider Kesslerovci. 

Štefana od udalosti so záchranou priateľa medzičasom preložili do Bratislavy. S bratmi Kesslerovcami sa poznal už pred vojnou a po tom, čo sa im podarilo uniknúť z chytačky gestapa, prejavil ochotu prichýliť ich u seba v pivnici, ktorá pôvodne slúžila ako sklad dreva na kúrenie.

"Ja som tých ľudí aj ľutoval," hovorí pán Lichý, ktorý mal v tom čase šestnásť rokov, "Ten úkryt, ktorý sme pre nich vybudovali, bol v úplnej tme, bola tam zima, boli tam bez toho, aby sa spolu rozprávali, museli byť v úplnom tichu, aby nevzbudili akúkoľvek pozornosť. Mojou úlohou bolo nosiť im stravu, ktorá bola väčšinou studená. Jediné teplé, čo dostávali, bol čaj alebo aj káva. Raz za týždeň večer - vždy okolo polnoci sme ich vyviedli, aby sa okúpali, prezliekli, a potom opäť zišli do pivnice. Takto žili deväť mesiacov," opisuje naľahký život v úkryte.

Za skrývanie smrť

Keby vyšlo najavo, čo rodina Lichých tají v pivnici svojho domu, hrozila by im smrť. "Vtedy sme už vedeli, čo sa deje, kam tých ľudí vozia. No medzi nami vzniklo v tom nebezpečenstve kamarátstvo. My sme si zvykli na nich, oni na nás," tvrdí pán Lichý.

Život na úteku pred fašistami si vyskúšal aj on sám. Nemci totiž začali zbierať mladých chlapcov na výkopové práce. "Otec mi vtedy povedal: Ty v žiadnom prípade s nimi nepôjdeš, ale pôjdeš do Banskej Štiavnice s Kesslerovcami." Za sprevádzanie utečencov si preto ocenenie Spravodliví medzi národmi vyslúžil aj samotný syn Lichých, ktorý na nich v Štiavnici dohliadal až do oslobodenia Slovenska.

"Bol by som veľmi rád, keby pri tomto oceňovaní boli mama aj otec," dodá pán Lichý, zvierajúc v dlaniach jeden z vážených symbolov ľudskosti a odvahy.

Zobraziť väčšiu fotografiu
Rodina Lichých Zdroj: Ambasáda Štátu Izreal

Diskusia k článku
Ako vnímate hrdinstvo tých čias?
Najčítanejšie na Aktuálne.sk
Uplynulých 24 hodín na Aktuálne.sk