Programy strán: Slovenskú vedu majú zachraňovať Únia a súkromníci

Na čom sa programovo zhoduje veľká časť kandidujúcich politických strán je fakt, že v prístupe k financiám na vedecké účely vládne byrokracia. Ak sa dostanú do parlamentu, sľubujú ju odstrániť.

SaS prekáža rozdelenie kapitol na financovanie vedy a výskumu pod šesť rezortov. Označujú to za neefektívne a myslia si, že to „vytvára široký priestor pre rôzne záujmové skupiny, produkujúce celospoločensky nepotrebnú vedu alebo vedu mizernej kvality.“

Byrokracia dusí vedu aj podľa hnutia Igora Matoviča. Priestor by podľa nich mali dostávať osvedčené pracoviská, ktoré sa môžu preukázať úspechmi a sú perspektívne.

Do boja proti byrokracii sa tiež chcú pustiť kresťanskí demokrati sľubujú jej minimalizáciu a zjednodušenie procesu hodnotenia navrhovaných a realizovaných projektov.

Finančné ťažkosti má vyriešiť súkromník

Zhoda medzi stranami panuje aj v otázke množstva financií na tento účel, ktorý považujú za nedostatočný. Keď však príde reč na konkrétne zdroje, čísla spomínajú len dve strany.

Liberáli z SaS výskumníkom sľubujú 15 miliónov eur na spojenú „Vedeckú cenu“, ktorá by každoročne oceňovala najúspešnejšie projekty za posledných päť rokov v štyroch prírodovedno-technických kategóriách a  jednej spoločenskovednej kategórii.

Reč čísel používajú aj sociálni demokrati, ktorých prípadná vláda sa chce zasadiť, aby do tejto časti hospodárstva išlo minimálne jedno percento HDP. Hneď v ďalšej vete však dodávajú, že viac ako polovica (0,6 percenta) má prísť zo súkromných vreciek.

Balík peňazí pre vedu chce nafúknuť aj hnutie Igora Matoviča. Podobne ako Smer chce zdroje hľadať v podnikateľskej sfére. „Tieto oblasti by sa mali posilniť financovaním zo štrukturálnych fondov s podmienkou výrazného zníženia byrokracie a formalizmu pri predkladaní a realizácii projektov,“ rozširujú ešte zdroje matovičovci.

Fondy EÚ za dobrý recept považujú v SDKÚ-DS, ktoré chce „zjednodušenie systému ich využívania.“

Triezvejšie sa k tejto otázke stavia KDH, ktoré v rámci rozpočtu chce presadzovať podporu výskumu, ktorý prinesie aspoň približovanie sa Slovenska k európskemu priemeru.

Zázračné granty?

Pre viaceré strany je v spojitosti s vedou kľúčovým slovíčkom „grant“. KDH, SDKÚ-DS a SaS považujú boj o finančné prostriedky za cestu, ako zvýšiť kvalitu a úroveň slovenskej vedy a jej výsledkov.

„Zjednotíme a sprehľadníme podmienky na získanie grantov zo štrukturálnych fondov, znížime ich byrokratickú náročnosť a zakotvíme možnosť opravy formálnych chýb, aby tieto neboli dôvodom zamietnutia,“ sľubujú v programe liberáli.

Smer-SD okrem sľúbených peňazí z rozpočtu však vedcom ponúka aj politickú funkciu. Tým je stolička v tripartite, ktorá by sa mala zmeniť na štvorpartitu.

„Pri skutočnom formovaní modernej spoločnosti nových poznatkov: vedy, výskumu, vývoja a inovácií, v tom, že k zástupcom zamestnancov, zamestnávateľov a vlády budú zaradení aj predstavitelia vedy, výskumu a univerzít,“ píše sa v programe ľavičiarov.

Veda a školstvo v jednom

Otázke vedy a výskumu sa okrajovejšie a v prepojení na školstvo venujú dva politické subjekty - SNS a Most-Híd.

„Strana Most-Híd sa vo svojom programe detailne nevenuje vede a výskumu. Tieto otázky strana vidí v kontexte reformy vysokých škôl. Navrhujeme zníženie počtu vysokých škôl a orientáciu na ich skvalitnenie, aj s ohľadom na vedu a výskum, realizovaný na týchto školách,“ vysvetlila plány Mosta-Híd v oblasti vedy tlačová tajomníčka strany Zuzana Bačiak Masaryková.

Slotovci vo svojom memorande vedu rovnako spomínajú len v spojitosti s vysokými školami, a sľubujú viaczdrojové financovanie školstva a výskumu, aspoň na úrovni päť percent HDP. Vo vede vidia cestu, ako by Slovensko mohlo získať pridanú hodnotu a prestať byť len „montážnou dieľňou“ Európy.

Otázku, čo ponúkajú vede a výskumu, sme sa opýtali aj 99 percent. Odpoveď sme do publikovania článku nedostali.