Reportáž: Bieda afrického slumu nesie meno Kibera

Nairobi - Ráno sa pozdĺž železnice, ktorá spája Ugandu s Indickým oceánom, rozložil obchodník s uhlím. V rozhovore so svojím susedom, obchodníkom s topánkami, ťahá z chatrče zlátanej z niekoľkých drevených kolov a kusov plechu igelitové vrece.

V piatich krokoch prechádza koľajami. Zapáchajúca tekutina tečúca z igelitu necháva za sebou stopu. V ďalšom kroku preletia odpadky ponad roztrhanú vrecovinu vzduchom a kotúľajú sa dole strminou. Obchodníci plynulo pokračujú v rozhovore. Vrece sa tratí uprostred smetiska.

Prvé, ktoré k novým odpadkom vyštartujú, sú deti zo susedstva. Zhruba päť- šesťročné sa v sandálkoch k halde plastu odtmolia od hry. Ako druhá sa k roztrateným smetiam rozbehne ošípaná. Skupina prasiat zo seba strasie splašky, v ktorých sa doteraz váľala, a spolu s deťmi nairobského slumu Kibera prehrabáva odpad.

"Viem, na prvý pohľad to vyzerá skutočne zle," povie mi Chris Abour,  Oj, ako ho zvyknú volať kamaráti, a stratí sa v jednej z uličiek, ktoré z tretieho najväčšieho slumu sveta tvoria nekonečný labyrint.

Keňskí politici sa téme Kibera údajne vyhýbajú. Hoci sa nimi vykazované čísla tvária, že v slume žije 300-tisíc ľudí, v jeho trinástich obvodoch sa ich na ploche troch kilometrov štvorcových podľa triezvejších odhadov tisne takmer milión. Ďalšie desiatky tisíc obyvateľov tvoria hospodárske zvieratá. Názov miesta, ktorá sa formovalo už v druhej polovici 20. storočia, sa v súčasnosti blíži svojmu významu. Kibera z núbijského dialektu totiž v preklade znamená džungľa.

• Vzácna ryža z Uzgenu prežije. Aj vďaka Slovákom
• Chudobné deti s HIV učia, ako sa má bojovať o život 

Svet bez kohútikov

Panorámu Kibry - ako jej hovoria miestni - dohneda sfarbujú hrdzavé kusy zvlneného plechu. Z príbytkov, ktoré tvorí jedna miestnosť predelená celtou na dve časti - kuchyňu a spálňu, kde tu trčia televízne antény. Elektrina sa do domácností dostáva zväčša ilegálne. Na prúd sa teda nedá spoľahnúť.

Väčším problémom v slume je však prístup k pitnej vode a takmer nulová kanalizácia. Splašky voľne tečú úzkymi uličkami pomedzi chatrče. Getami sa rozlievajú najmä počas daždivých dní, výnimočné nie sú ani záplavy, kedy sa voda rozleje priamo do prostých obydlí. Niekde sa však dajú nájsť latríny.

Postupne sa darí obmedziť aj takzvanú "flying toilet". Ľudia sa totiž zvykli vyprázdňovať do igelitových vreciek, ktoré končili pohodené pri obydliach. Silne zapáchajúca voda a výkaly ohrozujú  predovšetkým zdravie detí, keďže sú zdrojom vysiľujúcich hnačiek.

Prístup k vode je v niektorých viac rozvinutých častiach slumu zabezpečený vodovodnými prípojkami na rohoch uličiek. Väčšina obyvateľov však po pitnú vodu musí kráčať k cisternám. Niekoľko litrov stojí 20 keňských šilingov (20 centov, pozn. red.), vodou sa preto v jednom z najchudobnejších sídlisk sveta neplytvá. Pre nedostatok vody sa v slume robí tiež všetko preto, aby nevznikol požiar. Ten má zvyčajne tragické následky, keďže hasičské auto nemá v úzkych uliciach šancu. Podobne ako záchranka.

Každý Slovák prispeje na rozvojovú pomoc euro ročne

Biela holubica Kibery

V okrajovej štvrti slumu Mashimani počuť detský spev. V Škole sv. Martina škôlkari predvádzajú, ako im v angličtine idú vianočné koledy. Školu, ktorú Slovensko podporuje skrze rozvojový fond SlovakAid, tvoria dve neveľké triedy. V týchto dňoch ostávajú triedy opustené, školáci majú prázdniny. Počas vyučovania sa ich ale v úzkych laviciach tlačí niekoľko desiatok. Málo miesta učí deti zvyku písať lakťom vytočeným kolmo k telu.

V priestoroch školy funguje i združenie Amani Kibera, ktoré tu varuje knižnicu. Aj jej existencia je zabezpečené vďaka pomoci zo Slovenska. Okolo 60 detí z okolia si v centre zvykne sadnúť k domácim úlohám. "Amani Kibera je komunita, ktorá sa snaží meniť postoje ľudí k lepšiemu. Usilujeme sa podporovať šport, vzdelávanie, kultúru, talenty," vysvetľuje Ben Ooko.

Mimovládka má vo svojom symbole bielu holubicu a futbalovú loptu, keďže sa v podmienkach slumu snaží presadiť najmä myšlienky podporujúce zmierlivosť. Problém s konfliktnosťou sa snaží hasiť už v deťoch. V Kibere totiž žije na minimalistickom území vyše desať kmeňov. Vznikajú časté trenice, formujú sa gangy, občasné sú i náboženské roztržky.

Ku konfliktom však niekedy zvykne prispievať viac chudoba ako etnická príslušnosť. "Ľudia sa zvyknú dostať do problémov napríklad kvôli nájomnému, ktoré si nemôžu dovoliť platiť," hovorí Ben. To mnoho razy prevyšuje dvetisíc šilingov (cca 20 eur). Zarobiť si v Keni znamená zväčša ťažkú manuálnu prácu. Najnovšie sa však v slume rozmáhajú zárobky z triedenia odpadu. Smeti zvyknú preberať chlapci, mesačne do rodiny za separovanie nesú približne 700 šilingov.

Miss slum

Hoci má Kibera nelichotivú povesť čo do kriminality, domáci ma ubezpečujú, že v Nairobi sú sto razy nebezpečnejšie štvrte. "Vo svojej zóne sa cítim v pohode, ale je pravda, že mnohí rodičia chcú mať po zotmení deti už na očiach," hovorí Mariam Twahir. Doma je ich osem. Po veľkej rodine mladá žena netúži. "Ja teraz určite nemyslím na vydaj, chcem dostať náš program na vyššiu úroveň, to je teraz pre mňa to hlavné," aj jej na tričku svieti nápis Amani Kibera.

Život v slume nie je pre ženu ľahký. Mnohé dievčatá nemajú peniaze ani len na základné hygienické potreby, ako sú napríklad menštruačné vložky. Napriek tomu sa chcú všetky páčiť. Kdekoľvek v Keni - aj v tej najchudobnejšej štvrti - nenájdete neupravené ženy. Typické sú ozdoby vo vlasoch, afroúčesy pretkané miniaturnými vrkôčikmi, nalakované nechty. Dôraz sa kladie na farebné a najmä čisté šaty. "Mali sme tu napríklad súťaž krásy. A ja som ju vyhrala," povie - akoby mimochodom - Mariam.

Cestou zo slumu míňame šiatre, pod ktorými sa na oleji opekajú placky z múky, niektorí trhovníci vyložili nie práve najčerstvejšie banány a zemiaky, vo výnimočných sklených výkladoch svietia kusy hoväzieho mäsa. S Miss Kibera si vymieňame recepty. Na ugali, pokrm z kukuričnej múky, a sukumawiki, ktoré sa v Keni pripravuje zo zelených listov podobných kapuste, rajčín a cibule.

Pri rozlúčke sa pýtam Chrisa, čo je na živote v slume najznesiteľnejšie. "Ľudia tu nikdy nestrácajú zmysel pre humor," usmeje sa.