ROZHOVOR: Úradníkov sme museli učiť aj to, ako sa pozdraviť

BRATISLAVA - Šéfka služobného úradu ministerstva vnútra DENISA SAKOVÁ má v rukách najväčšiu prestavbu štátnych úradov od vzniku samostatnej republiky. Okrem toho však denne musí bojovať aj s neústupčivými úradníkmi, ktorí sa majú naučiť správať k občanom ako ku klientom. Hovorí sa o nej ale aj ako o horúcej kandidátke na kreslo ministerky vnútra, ktoré by prebrala po Robertovi Kaliňákovi, ak by sa z neho po prezidentských voľbách stal nový premiér socialistickej vlády.

ROZHOVOR: Úradníkov sme museli učiť aj to, ako sa pozdraviť
Šéfka ESO Denisa Saková tvrdí, že úradníkom sa 20 rokov nik nevenoval. Niektorí mali problém aj pozdraviť. Zdroj:Ondrej Kubovič/Aktuálne.sk

Ako ste sa dostali na ministerstvo vnútra?

Prvýkrát som tu bola už v rokoch 2006 a 2010. Pracovala som na informatike, kde sme riešili viaceré kľúčové projekty pre ministerstvo, ako napríklad Schengen. Potom sme odišli v roku 2010. Keď mi po predčasných voľbách znovu zavolal súčasný minister vnútra Robert Kaliňák, tak som sa potešila.

Nemali ste lepšie podmienky aj plat v súkromnej sfére?

Mala, ale človek si niekedy povie, že mu to psychicky za to nestojí. V súkromných firmách sa v súčasnosti mnoho projektov prehodnocuje, dlho sa analyzujú a rozoberajú, stráca sa pri tom čas na reálnu prácu. Som človek, ktorému vyhovuje, ak práca odsýpa. A keďže nášmu šéfovi sa najviac páči, keď to odsýpa, tak mi to tempo vyhovuje.

Odkedy sa poznáte s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom?

Poznali sme sa aj predtým. Pracovala som v informatických firmách, kde mali právnicke zastupovanie. Takže som určite vedela, kto je Robert Kaliňák, videla a rozprávala som sa s ním.

V súvislosti s prezidentskými voľbami sa o ministrovi Kaliňákovi hovorí, že by sa mohol presunúť na Úrad vlády. O vás sa zase špekuluje ako o jeho možnej nástupníčke. Prijali by ste túto výzvu?

Pán minister ešte nikam neodchádza. Takže je to veľmi hypotetická otázka.

A hypoteticky by ste post ministerky prijali?

Myslím si, že máme toľko práce, že sa takýmito otázkami ešte vôbec nezaoberáme.

Ani premiér sa nezaoberal otázkou, či bude kandidovať na prezidenta a pritom všetci vedeli, že bude...

Ako pán minister hovorí, keď bude po voľbách, môžeme sa vyjadrovať ku všetkým otázkam. Zatiaľ nemáme degradovať ministra vnútra, že už ním nebude.

Pani ESO

Máte na starosti projekt ESO. Nie je ťažké bojovať so všetkými tými úradníkmi, ktorí sa cítia byť dôležití?

Áno, odpor tu je, hovorí to aj náš šéf. Tušili sme to, už keď sme tu boli prvé volebné obdobie. Napríklad pri spustení prvého klientskeho centra v Nitre, sme vysvetľovali úradníkom, čo je to klientsky prístup, a ako to má fungovať. Museli sme im ale vysvetľovať aj to, že sa musia slušne pozdraviť.

A potom idete o dva dni okolo, a na dverách visí ceduľka, “Sme na obede”. Obe pracovníčky z tej istej kancelárie totiž chodili na obednú prestávku spolu. Keď sme ich na to upozornili, vyhovárali sa, že tam aj tak neboli žiadni ľudia. Na to sme im mohli len povedať, že klientske centrum má stránkové hodiny od 8.00 do 17.00, a to znamená, že musí fungovať.

“No ale my sme zvyknuté chodiť spolu na obed, lebo sme sa tam porozprávali. Čo máme teraz robiť?” reagovali. V takýchto prípadoch vám až rozum zostáva stáť. Sú to úsmevné príhody, kedy musíte mať emócie pod kontrolou a znova a znova vysvetľovať.

Darí sa vám podobné problémy s úradníkmi odstraňovať? Keď klientske centrum skúšali niektoré médiá, pracovníčky neboli práve najústretovejšie. Zdalo sa, že tiež nepochopili, že ľudia všetko majú vybaviť na jednom mieste.

Keď sa pýtate na úradníkov, nemôžem im mať za zlé, že sa nevedia pro-klientsky správať. Predstavte si, že 20 rokov sa im nikto nevenoval. Pokiaľ je človek na klientskom centre, má dostať určitú sadu školení, ako riešiť napäté komunikačné situácie, či ako sa správať a vystupovať pred zákazníkom, ako postupovať v patových a krízových situáciách. Zatiaľ som nepočula o jedinom úrade, ktorý by sa tomu za posledných 20 rokov venoval. Nemôžeme preto zo dňa na deň žiadať, aby boli všetci iní.

Budeme sa im venovať. Máme operačný program efektívna verejná správa financovaný z prostriedkov EÚ, ktorá sa bude venovať alokácii zdrojov na zlepšovanie soft skills celého verejného sektora.

Keď minister ohlasoval reformu ESO, hovoril aj o zjednotení hodnoty gastrolístkov, kde boli značné rozdiely. Stalo sa?

Podľa zmluvy platnej od 1.januára 2014 majú všetci na ministerstve vnútra, ale aj na okresných úradoch, rovnaké gastrolístky v hodnote 3,20 eura.

Aké boli tie najvyššie?

Niektorí mali až 3,68 eura.

Ako je to s vyrovnaním platov? Minister vnútra uvádzal príklad, v ktorom dve rovnaké účtovníčky zarábali diametrálne odlišné sumy za podobnú prácu.

Výkon je približne vyrovnaný, stále sa nám však ohlasujú z odborov, že so mzdami a ohodnotením by sme potrebovali niečo urobiť. Vyrovnanie platov sme pripravovali trištvrte roka a sú tam ešte asi dve-tri oblasti, kde to musíme nastaviť. U nás už rozdiely ale nie sú veľké.

To, čo spomínal minister, že jedna účtovníčka má na starosti 400 zamestnancov a zarobí 500 eur v hrubom a druhá pri 100 zamestnancoch zarobí 1200 eur, tak to už nie je rozdiel u nás. Taký u nás nikdy ani nebol, existovať mohol jedine v rámci celej štátnej správy.

Kde musíte ešte vyriešiť rozdiely v platoch?

V prvom rade pri prierezových a podporných činnostiach. Teda ekonómky, účtovníčky, IT, logistika, automobilová služba, personalistika. Potom sú tu ešte odborné činnosti, kde sme vyhlásili, aj pri integrácii úradov, že bez spoločnej diskusie a súhlasu sa im nebudeme miešať do personálnych ohodnotení.

Tento rok chceme diskutovať s jednotlivými ministerstvami, ktorých špecializovanú štátnu správu sme zintegrovali. Chceme popracovať na tom, aby aj tu rozdiely medzi podobnými činnosťami vymizli.

Kedy teda budú mať napríklad účtovníčky rovnaké platy?

V priebehu tohto roka, pokiaľ nám to existujúca legislatíva dovolí.

Veľký odpor projektu ESO kládla aj Slovenská akadémia vied (SAV), ktorá sa cítila ukrivdená...

Áno, spočiatku sa pohoršenie okolo SAV dostalo až do médii, ale myslím si, že to už je za nami. Bola som aj na stretnutí, kedy sme riešili rokovanie o rozpočte na rok 2014 spolu s ministerstvom financií. Okrem nás za stolom sedel vždy aj zástupca dotknutej organizácie a rovnako to bolo aj s SAV.

Zdroj: Ondrej Kubovič/Aktuálne.sk

Myslíme si, že jej predseda Jaromír Pastorek prišiel absolútne pripravený na to, že nie je čas na boj. Už na druhom stretnutí veľmi pragmaticky pochopil, čo sa od neho očakáva a dnes vieme povedať, že zo 67 ústavov bude deväť nezávislých celkov. 

S tým, že sa majú snažiť zarobiť si na seba aj sami?

Mám tu zoznam 15 spoločenskovedných ústavov. Nehovoríme, že by nemali existovať, ale možno by stálo za zamyslenie, či by vedu a výskum v tej oblasti nebolo lepšie preniesť na jednotlivé univerzity tak, ako je to trendom v západnej Európe. Ako je napríklad Ústav orientalistiky, Ústav filozofický alebo Ústav štátu a práva.

V súvislosti so zjednocovaním gastrolístkov a riadiacich príplatkov sa mali objaviť aj prípady, kedy úradníci odmietli pracovať podľa nových podmienok. Koľko ich odišlo dobrovoľne?

V rámci projektu ESO to bolo asi 120 až 150 tabuliek. Niektoré boli neobsadené, v iných prípadoch vzali odstupné. Niektorí kvôli zjednoteniu riadiacich príplatkov prišli o dosť veľa peňazí, keďže tam boli výrazné rozdiely.

Keď ste si porovnali riadiace príplatky, v malom okrese mal šéf odboru príplatok 250 eur a v tom istom odbore, v trikrát väčšom okrese, len 60 eur. Pritom by ste čakali, že to bude opačne.

To boli dobrovoľné odchody, koľko ich bolo nedobrovoľných? Minister hovoril o tisíckach ľudí...

V štátnej správe máme 360-tisíc ľudí, ktorých platy sú naviazané na štátny rozpočet. Keď odpočítame zložky ako učitelia, zdravotníci, sociálni pracovníci, hasiči, policajti, ozbrojené zložky, ktoré sú normatívmi nastavené, tak nám ostane 88-tisíc úradníkov.

Z toho 18-tisíc je rozptýlených v miestnej štátnej správe po okresných úradoch a Úradoch práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v regiónoch, 20-tisíc ich pracuje plus mínus na ministerstvách a 50-tisíc sme stále hľadali, kde sú.

Našli sme ich v rozpočtových a príspekových organizáciách zriadených zákonom alebo ústredným orgánom štátnej správy a vykonávajú nejaké činnosti. My sa teraz prevŕtavame všetkými tými činnosťami, ktoré tam sú.

Veľakrát sa stáva, že keď sa dáva nová úloha v štátnej správe, tak sa hneď vyčísli, koľko ľudí na to potrebujete. Po prvých troch rokoch, kedy skutočne naberá na obrátkach a musíte zapracovať, aby ste ľudí dostali do operatívy, dochádza k stabilizácii. Ja som ale nevidela organizáciu, ktorá by povedala: “My sme si to zefektívnili a už z tých 20 ľudí desať nepotrebujeme alebo dokonca už nikoho, lebo sme tú úlohu ukončili.”

Tisícka ľudí sa musí báť o miesto

Takže sa stále nabaľovali noví ľudia, nik však neodchádzal?

Stále pribúdajú nové priority štátu. Aj minister práce Ján Richter ohlásil, že potrebuje 800 ľudí na zvýšenú kontrolu dávok v hmotnej núdzi. Ale tých ľudí treba niekde zobrať. Nemôžeme vytvoriť nových 800 pracovných miest. Preto musíme hľadať, kde stratili nejakí pracovníci svoje opodstatnenie. Na to si potrebujete do detailu preštudovať, čo daná organizácia robí, či ju zrušíme bez náhrady a zlúčime.

Koľko z tých 50-tisíc úradníkov je ohrozených?

Začíname s tým, že v roku 2014 máme ušetriť 13 miliónov eur na mzdách. Ak to prepočítame priemerným platom zhruba tisíc eur, tak prídeme asi na tisíc ľudí. S tým začíname.

Vráťme sa ešte ku klientským centrám. Pôvodne sa hovorilo o približne 70-tich pobočkách štátu, potom to číslo poskočilo. Koľko ich nakoniec bude?

V každom okresnom meste by malo byť jedno. Ale máme aj veľmi veľké okresy a pokiaľ bude splnená podmienka, že v okolí 50 kilometrov od miesta bydliska nemáte príslušné okresné mesto, kde by mohlo byť klientské centrum, alebo máte hodinu verejnou dopravou k najbližšiemu centru, tak vieme, do ktorých miest ich máme v budúcnosti umiestniť.

Zdroj: Ondrej Kubovič/Aktuálne.sk

Príkladom je Štúrovo. V prípade Bratislavy a Košíc stále uvažujeme, že by mali jedno veľké, alebo dve menšie klientské pracoviská.

Aupark nevypraceme

Stihne sa centrum v Bratislave ešte tento rok?

Robíme pre to viaceré kroky, máme viacero variantov. Uvidíme, ktorý sa nám podarí zrealizovať.

Uvažuje sa aj o nejakom nákupnom centre?

Chceli by sme aj to, ale zatiaľ uprednostňujeme klientske centrá umiestňovať vo vlastných budovách. Ak bude zaujímavá ponuka a majiteľ obchodného centra si uvedomí, že si tým zadarmo pritiahne klientelu a ponúkne prijateľný nájom, tak sa tomu nebránime.

Kde v Bratislave máte taký obrovský priestor, aby ste dokázali dostať klientske centrum pod jedinú strechu? Našli ste niečo podobné pri súpise štátnych budov?

Máme niečo také v zálohe. Keď sme si to spočítali, tak sme zistili, že na úrady v Bratislave príde až tisíc ľudí denne, dvetisíc ak pripočítame agendu dokladov a dopravný inšpektorát.

To chcete vysťahovať Aupark?

A potom by ste boli prví, kto by napísal, že v Auparku sídli štátna správa. (smiech)

Aké služby pribudnú tento rok v klientskych centrách?

Nie každé klientske centrum je rovnaké. Tam, kde sme vedeli dostať aj kataster, ktorý ako viete musíme vždy sťahovať s archívom, aby sa dali mapy vždy dohľadávať a listy vlastníctva mohli v archíve korigovať. Tam, kde sa nám to podarilo nasťahovať, sú aj služby katastra. Podobná je situácia aj pri dokladoch a dopravných inšpektorátoch - kde sa to podarilo nasťahovať, tam už sú.

Aj v tomto roku by sme chceli rozšíriť agendu o spoluprácu s ÚPSVaR-mi, plus by sme tam chceli dať služby, ktoré sa týkajú Hasičského a záchranného zboru, ako sú požiarne preventívne opatrenia. Keď si otvárate prevádzku, musíte žiadať o potvrdenie, že spĺňate nejaké protipožiarne opatrenia. Tam, kde je vypuklá rómska agenda, chceli by sme pre nich otvoriť centrum poradenstva a rómskych špecialistov.

Chceme tiež urobiť jeden pilotný projekt s Finančnou správou, kde by sme si chceli vyskúšať, ako by s nami fungoval daňový úrad. Musíme si však pozrieť ešte procesnú analýzu, pretože daňový úrad tvrdí, že pri plánovanej zvýšenej elektronizácii im ubudne fyzický kontakt s občanmi na úplné minimum. Musíme si ale preveriť, či všetci naši občania skutočne budú elektronicky komunikovať.

Annamária Dömeová

Vśetky články autora

Ondrej Kubovič

Vśetky články autora
 

Diskusia

Kto by podľa vás dokázal nahradiť vo vedení rezortu ministra vnútra Kaliňáka?

Najčítanejšie

Reklamné správy