24°

Prehánky
Slovensko

Rozvíjajúce sa občianstvo môže kvitnúť v komunitných záhradách

BRATISLAVA - Fungujú v New Yorku, Amsterdame či Barcelone. A ako sa ukazuje, "urban gardens", čiže mestské záhrady dorazili i na Slovensko. Ich filozofia je jasná, využiť nevyužitý priestor podľa vlastných úvah a pre dobro všetkých. Záhrada patrí komunite a.. Je zrkadlom susedských vzťahov.

Rozvíjajúce sa občianstvo môže kvitnúť v komunitných záhradách
Takto to vyzerá s pestovaním vo Varšave. Zdroj:Stock Photos

Svoje komunitné záhrady má necelý pol rok Bratislava. Sú jedným z projektov bratislavského participatívneho rozpočtu, ktoré sa realizujú v rámci komunity Zelené mesto. Podieľajú sa na ňom jej členovia, odborníci aj sieť dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú s realizáciou, prípadne navrhujú ďalšie projekty.

"Nejde o grantovú schému, ale o nástroj, ktorý umožní väčšiu participáciu obyvateľov na živote v meste," vysvetľuje koordinátor projektu Martin Jankovič.

Štartovací balík, s ktorým záhrada začína, pokrýva nákup zdravej zeminy, materiálu na vyvýšené záhony či rastlín. Prvá sa vybudovala v bratislavskej Rači a nesie meno Krasňanský zelovoc, ďalšiu sa snažia rozbehnúť v Dúbravke, v pláne sú i ukážkové záhony. To, o čo sa v Bratislave usilujú, sa má blížiť vytvoreniu systematickej podpory záhrad, ktorá dnes funguje vo Viedni.

Na začiatku je akčný tím

S modelom komunitných záhrad prišla aj Nadácia Pontis v spolupráci s automobilkou a mestom v Žiline.

Norbert Maur vysvetľuje, na začiatku stojí aktívna, trpezlivá skupina ľudí, ktorá sa dohodne na pláne - čo robiť vo svojom vnútrobloku, predzáhradke alebo v rámci školskej záhrady.

Krok v návode hovorí o tom, že sa zistí, kto je majiteľom pozemku, kde by sa kvetiny, bylinky, ovocie pestovali. "Ak je to mesto, začína komunikácia s mestom, napríklad s odborom životného prostredia. Na svoju stranu treba získať všetkých zúčastnených susedov," pripomína Maur.

Ideálne je podľa neho zapojiť všetky generácie - od detí po seniorov.

Človek a príroda ako tím. Permakultúra môže obnovovať a zdokonaľovať

"Mali sme tu skúsenosť, kedy jedna skupina chcela mať v záhrade detské prvky, druhá nechcela. Preto je vždy vhodné stretnutie susedov, kde by sa našiel kompromis," hovorí. Kompromis sa môže dať na stôl krajinnému architektovi, konzultujú sa jednotlivé prvky umiestnenia. Od altánkov po záhony.

Prax pre študentov 

Spontánne sa komunitná záhrada objaví v rámci projektu Hidepark v Nitre. Marek Hattas, predseda združenia Triptych, vysvetľuje, cieľom bolo najskôr vytvorenie priestoru na stretnutia.

"Našli sme zdevastovaný zabudnutý priestor, bývalú čiernu skládku, ktorý je v blízkosti centra, ale zároveň v neobývanej lokalite. Začali sme priestor upravovať. Postupne sa k nám začali pridávať ďalšie skupiny, ktoré tiež nemali svoj priestor na realizáciu a život v meste." 

Z víkendových stretnutí sa miesto premenilo na oddychovú, hudobnú či vzdelávaciu zónu. Lenže mladí sa v parčíku začali zaoberať ďalšou ideou.

"Uvedomili sme si, že tu prirodzene spotrebujeme značné množstvo potravín. Takže základná myšlienka bola jasná - dopestovať si potraviny pre seba a pre dobrovoľníkov," hovorí Hattas.

Prišla však otázka, kto sa bude o záhradku starať? A keďže do parku chodili i doktorandi nitrianskej fakulty zahradníctva, dohodla sa spolupráca. Dnes si dokonca v Hideparku môžu robiť povinnú prax študenti Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Rozvíjajúce sa občianstvo

Vo svete sa vykryštalizovali dve skupiny, ktoré sa záhrad ujali. Tzv. hipsteri, pre ktorých ale záhrada nebola otázkou života a smrti, skôr lifestylová záležitosť, a následne vylúčené komunity, pre ktorých je spoločná záhrada prínosom.

U nás sa záhrady začínajú profilovať pre rodiny s malými deťmi, dizajn usiluje o to, aby boli využiteľné aj pre ľudí s postihnutím. Jankovič podotýka, že spoločný priestor predpokladá, aby nebola vylúčená žiadna sociálna skupina. Zmenšuje sa anonymita, miera vylúčenia z verejného života, stlmeľuje sa susedstvo a budujú zdravé vzťahy.

Sociálne vylúčeným by mohla pomôcť pôda. A prispeli by k sebestačnosti

Prečo sa potom o mestských záhradách začína hovoriť širšie až dnes?

Maur si myslí, že ide o odraz rozvíjajúceho sa občianstva: "Ľudia nechcú čakať na to, že im povie mesto, ako bude vyzerať ich okolie. Chcú sami rozhodovať, čo sa im páči." Aj podľa neho majú komunitné záhrady benefit pre rôzne sociálne skupiny i vekové kategórie.

"Tu nemusí ísť výlučne o záhradkárčenie či park. Záhrady v sebe spájajú viacfunkčnosť. Pre rodiny s deťmi to môže byť bezpečná zóna, pre mladých sa stáva trendom mať vlastnú bio-, eko- vypestovanú zeleninu, ovocie, pre seniorov to môže byť miesto, kde si môžu posedieť, porozprávať sa," približuje.

Čo s úrodou?

O osude záhrady a jej dizajne rozhoduje komunita. Napríklad v Nitre by chceli pestovať klasické potraviny, ako sú rajčiny, paprika, zemiaky, cesnak, tekvice či rôzne strukoviny a bylinky."

Rásť budú vo vyvýšených záhonoch, a v strede záhradky by malo byť jazierko. V rámci podpory opeľovania začíname s chovom včiel na susednom pozemku, ktorý chceme dostať do prenájmu. Ako odplata bude slúži to, že z pozemku  postupne vyvezieme odpadky, ktoré sa tam nakopili," ilustruje Hattas, "Plány nám už za oknami pekne rastú, takže teraz už len čakáme, kým sa umúdri počasie."

Rovnako sa rozhoduje aj o úrode. "Produkcia z komunitných záhrad slúži priamo obyvateľom a nie je určená na predaj," hovorí Jankovič. Úroda v Hideparku bude patriť tým, ktorí sa o ňu pričinili. Rátajú ale aj s tým, že sa zvyšok predá na festivaloch alebo sa bude zelenina konzervovať.

Skeptikom by mohlo zísť na um: a čo s potenciálnymi zlodejmi? Maur tvrdí, že pri komunitných záhradách sa odporúča, aby boli ohradené. "Pokiaľ je priestor ohraničený hoci bránkou, je tu minimálne psychologická bariéra."

Zdieľajú spoločné hodnoty. Opúšťajú mainstream a zakladajú komunity

V Bratislave počítajú s kamerovým systémom a živým plotom. "Predpoklad je, že sa veci ako krádeže nebudú diať často. Závisí to od toho, aká životaschopná je komunita pestovateľov a aké budú jej vzťahy s okolím," komentuje Jankovič.

Negatívne naladenie a byrokracia

Ako to už zvykne bývať, niet ideí bez prekážok. 

Relatívne neznáme úsilie sa môže spočiatku stretnúť s obavami. Tvorcovia záhrady Krasňanský zelovoc ale pripomínajú, že ich cieľom je prakticky ukázať, že obavy nie sú opodstatnené a do procesu od začiatku môžu v diskusii vstúpiť ľudia, ktorých sa priestor týka.

Prekážkou však nemusí byť len negatívne nastavenie susedov, ale aj skostnatené a prebyrokratizované fungovanie mesta. Aj preto si aktivisti vymieňajú informácie, ako postupovať pri povoleniach či byrokratických absurdnostiach. Napríklad, ak získate povolenie na výsadbu, musíte i špecifikovať druhy rastlín, ktoré budete pestovať.

Stanislava Harkotová

Redaktorka
 

Diskusia

Vítali by ste záhradu pri vašom činžiaku?