Školskí odborári tlačia proti zmiešavaniu detí s diagnózou ľahkého postihu

BRATISLAVA - Školským odborom sa nepozdáva plán inklúzie žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím do bežných škôl. Odborníčka na inklúziu upozorňuje, že "miešajú hrušky s jablkami."

Školskí odborári tlačia proti zmiešavaniu detí s diagnózou ľahkého postihu
Špeciálna škola dnes pre dieťa znamená nemožnosť vyššieho vzdelania. (Ilustračné foto) Zdroj:SITA/Radoslav Maťaš

"Požiadavku na urýchlenú inklúziu žiakov špeciálnych škôl s postihom A variantu, vnímame ako výrazne odborne nekompetentnú a tendenčnú v rámci partikulárnych politických záujmov," píšu v liste štátnemu tajomníkovi školstva Štefanovi Chudobovi. 

Nepriamo tak reagujú na zámery splnomocnenca pre rómske komunity Petra Polláka, ktorý v rámci svojej reformy hovorí o zastavení prijímania detí s ľahkým mentálnym postihnutím do špeciálnych škôl. A to do roku 2015.

Podľa odborov však na tento krok nie je Slovensko aktuálne pripravené. V liste hovoria o "behu na dlhé trate". Tému pritom dávajú do súvislosti so zanedbanou výchovou detí z rómskych osád.

Miešajú hrušky s jablkami

Zuzana Zimenová z Nového školstva pripomína, že otázky špeciálneho vzdelávania sa netýkajú len detí z chudobných komunít.

Slovensko totiž nevie inkluzívne vzdelávať v riadnych školách ani deti s niektorými poruchami učenia, ľahkou formou autizmu či deti s Downovým syndrómom. Tie dokonca v ôsmom ročníku zvyknú školy poslať do špeciálnych škôl, pretože sa blíži Testovanie 9.

Štát zlyháva pri riešení práv znevýhodnených detí

"Poslať deti do špeciálnej školy len preto, že sa im niekto v detstve nevenoval, že ich potenciál nie je rozvinutý, napríklad, že nemajú niektoré hygienické návyky, to sa mi zdá nefér. Buď niekto má diagnózu, alebo ju nemá. Nemôžeme miešať hrušky s jablkami,“ hovorí Zimenová.

Odbory v odbornej téme

Nerozumie napríklad tomu, prečo sa odbory, ktoré majú riešiť pracovné podmienky zamestnancov škôl a ich mzdy, vyjadrujú k vhodnosti či nevhodnosti vzdelávania detí. 

"Ak by sa odborári vyjadrovali k tomu, že ak budeme mať inklúziu, učitelia potrebujú vhodné podmienky, odbornú pomoc, metodiky, iné členenie vyučovacej hodiny, variabilnejší obsah, to by bolo v poriadku.“

Martin Maták, podpredseda školských odborov, reaguje, že vidia otázky pracovného prostredia zamestnancov, ktorých záujmy zastupujú. "Ak má učiteľ v triede 25 detí a dvoch integrovaných žiakov s nejakou formou postihu, pokiaľ nebude mať pre každé z nich asistentov, nebude sa môcť plne venovať výuke všetkých."

Spochybňovaná diagnostika

Maták zároveň za odbory v liste píše, že požiadavka zaraďovať môže byť nastolená aj v súvislosti so spochybňovaním objektívnosti diagnostiky detí. Možnosť nespravodlivej diagnostiky sa pritom objavila aj v samotnej Správe o stave školstva, ktorú vypracovalo ministerstvo školstva.

Podľa Vlada Rafaela z organizácie eduRoma je problém v tom, že testy skúmajú predovšetkým deficity detí, nie ich potenciál. "Pracujeme v teréne na východnom Slovensku a veľmi dobre vieme, že rómske deti vo veľkom počte navštevujú špeciálne školy, napríklad aj preto, lebo sú tieto školy pre ne najbližšie," hovorí.

Tlak zdola

To, prečo sa odbory púšťajú do témy, môže svedčiť o tlaku zdola. Zo škôl sa totiž ozývajú obavy, že im môže dať vláda zaraďovanie detí príkazom a bez pomoci. Proti sebe tak môžu pre špeciálne školstvo ocitnúť dva rezorty - vnútro, pod ktoré spadá tzv. rómska reforma, a školstvo.

Úrady si nevedia poradiť s problémom oddeľovania detí Rómov

Maták hovorí len toľko, že prostredie pre inklúziu treba pripraviť. Finančne, materiálne, priestorovo, personálne. "Preto považujeme požiadavku, ktorá bola vznesená za nebezpečnú. Nehovorím, že ju treba zavrhnúť. Ale treba na to proces. Napríklad Fíni potrebovali desať rokov, aby integrovali. A mali pritom dosť financií," odkázal.

Podľa Rafaela medzi riadkami vidieť, akoby sa sekcia špeciálneho školstva obávala o redukciu špeciálnych škôl. A teda aj o redukciu pracovných miest v dôsledku preradenia detí s A variantom do základných škôl.

"Opak je ale pravdou. Čím väčšia redukcia špeciálnych škôl, tým vyšší počet špeciálnych pedagógov bude potrebný na realizáciu integrovaného vzdelávania v bežných školách," tvrdí.

Zmena systému

Elena Gallová-Kriglerová, riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry, pripomína, že Slovensko sa v minulosti zaviazalo postupne deti vzdelávať v bežnom systéme školstva. "Fakt je ale ten, že tento systém na to teraz nie je pripravený," podotýka. 

Podľa nej sa však štát musí rozhodnúť, ktorým smerom sa vydá. "Ak pôjde k inkluzívnemu vzdelávaniu, tak by sa mal stanoviť dátum pre zmenu systému a dovtedy vytvoriť komplexný plán, ako to urobiť, ako pripraviť školy, ako podporiť učiteľov."

Mimovládky na stretnutí s verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou upozorňovali, že dnes úlohy štátu v tomto ohľade v praxi suplujú práve ony.

Múry, ktoré nás oddeľujú od Rómov, sú výsledkom neschopnosti

Šéfka CVEKu hovorí, že kroky štátu zatiaľ len korigovali negatívny stav. "Sú tu nástroje ako asistenti učiteľa, nulté ročníky, nové diagnostické nástroje. No nepomáhajú tak, ako majú."

Poškodenie mozgu a hlad

Odborári v liste píšu aj o ich názore, že vysoký počet rómskych detí, u ktorých je diagnostikovaná ľahká retardácia, je dôsledkom prenatálneho a postnatálneho poškodenia mozgu.

Sociologička Zuzana Kusá upozorňuje, že deti z rodín, ktoré sú v hmotnej núdzi, sú skutočne ohrozené poškodením mozgových činností. "A to najmä v dôsledku nedostatočnej výživy matky počas tehotenstva a hladovania a podvýživy dieťaťa vo veku do jedného roku," upozorňuje.

Zdravie ľudí z osád je jedna z najviac zanedbávaných tém

Tu znie otázka teda tak, či Slovensko dostatočne chráni občanov pred prepadom do chudoby. Podľa Kusej by sa odborári mali viac angažovať v otázkach koncepcie prístupu detí k škôlkam, či dôkladnom preskúmaní, či je výška dávok v hmotnej núdzi dostatočná pre zabezpečenie výživy.

Stanislava Harkotová

Redaktorka
 

Diskusia

Ako vnímate otázky vzdelávania detí zo znevýhodneného prostredia?

Najčítanejšie