Slováci si v Európe jazykovými znalosťami nešplhli

BRATISLAVA/BRUSEL - Slovensko si v Európe dobrú vizitku čo do znalosti cudzích jazykov neurobilo. Podľa prieskumu Barometra patria Slováci medzi päť národov európskej Dvadsaťsedmičky, ktoré majú problém s komunikáciou v angličtine.

Slováci si v Európe jazykovými znalosťami nešplhli
Ilustračné foto Zdroj:SITA/Marián Peiger

Z výsledkom vyplýva, že len 12,8 percenta Slovákov považuje svoju znalosť anglického jazyka za dobrú alebo veľmi dobrú. Štatistiku nevylepšuje ani najmladšia generácia. Schopnosť dorozumieť sa v angličtine deklarovalo okolo 25 percent Slovákov vo veku 15 až 34 rokov.

Horšie vedia anglicky už len Maďari, Bulhari, Česi a Španieli, pri ktorých Barometer hovorí o znalosti angličtiny u 11,7 percenta populácie.

Naopak, najlepšie znalosti jazyka podľa portálu Languageknowledge.eu, ktorí výsledky premietol do štatistiky, ukázali Malťania a severské národy. Pre porovnanie, v susednom Rakúsku ovláda angličtinu vyše 40 percent populácie, v Slovinsku je to 34,4 percenta.

Maturanti cudzí jazyk potrebujú do života, vedia ho však priemerne

Ustupuje nemčina a ruština

Slováci nie sú borci ani v znalosti nemčiny či ruštiny, ktorou sa vie podľa prieskumu dorozumieť sedem a pol percenta populácie.

Práve pri týchto dvoch jazykoch Eurobarometer uvádza, že sa ich znalosť najmä v krajinách postsovietskeho bloku od roku 2005 stále znižuje. Správa vymieranie daných jazykov vo východnom bloku vysvetľuje aj tým, že generácia, ktorá po vojne ovládala nemčinu alebo sa v časoch socializmu v školách učila ruštinu povinne, postupne vymiera. 

Po poľsky vie na Slovensku viac ľudí (2,2 percenta) ako po francúzsky (1,2 percenta) a taliansky (0,7 percenta) dokopy.

Nemčinu - ak nerátame krajiny ako Nemecko či Rakúsko - ovládajú v Európe najlepšie Dáni, Holanďania a Slovinci. Francúzština je po Francúzsku, Luxembursku a Belgicku jazykom, ktorý si osvojujú napríklad Briti. Španielčinou sa snažia hovoriť aj Francúzi, Portugalci, Taliani a dokonca Švédi.

Namiesto dabingu titulky?

Na to, že znalosti cudzích jazykov nie sú najsilnejšou stránkou Slovákov, sa v uplynulých obdobiach snažili reagovať aj tvorcovia politík. Exminister školstva Eugen Jurzyca napríklad zaviedol povinnú angličtinu od tretej triedy.

Tvorcovia portálu LanguageKnowledge.eu si ale všimli prepojenie znalosti jazykov a vysielaním filmov v pôvodnom znení.

V Škandinávii, kde je znalosť jazykov na relatívne vysokej úrovni, sa zahraničné filmy obvykle nedabujú, ale vysielajú s titulkami. Tam, kde televízie vysielajú dabované filmy, je zasa úroveň znalosti jazykov nižšia.

Ako upozornil denník Aktuálně.cz, argumentácia je obojaká - ovplyvňuje vysoká jazyková úroveň obyvateľstva skutočnosť, že televízne stanice nemajú obavy vysielať filmy v pôvodnom znení, alebo má naopak pôvodné znenie vplyv na zvýšenie jazykových znalostí? Podľa odborníkov ide o spojené nádoby.

Stanislava Harkotová

Redaktorka
 

Diskusia

Koľkými jazykmi sa viete dorozumieť?

Najčítanejšie