24°

Prehánky
Slovensko

IVETA RADIČOVÁ: Politici zmenili postoje tak, že už je asi možné všetko

ROZHOVOR – V patovej situácii je správne nanovo rozdať karty, ani v šachu sa nemiešajú vlastné figúrky so súperovými, zhodnotila výsledky volieb bývalá premiérka Iveta Radičová. V rozhovore pre Aktuálne.sk sa vyjadrila k aktuálnej politickej situácii, k úspechu či fiasku jednotlivých strán a priznala, že má obavy z toho, ako sa posúvajú hranice tolerancie.

IVETA RADIČOVÁ: Politici zmenili postoje tak, že už je asi možné všetko
Kam až sme ochotní posunúť hranice toho, čo je pre nás prijateľné? pýta sa Radičová. Zdroj:Martin Domok/Plus 7 dni

Voľby priniesli celý rad prekvapení. Ako vnímate prepad tradičných politických strán a vzostup nových subjektov ako je Sme rodina Borisa Kollára či Kotlebova ĽS-Naše Slovensko?

Uviedla by som tri dôležité faktory, ktoré sa pod to podpísali. Prvým je, že politická špička – a to nielen v rámci kampane, ale už dlhý čas – zamenila politickú súťaž za osobné útoky, kde sa politici vlastne navzájom likvidujú. Výroky typu, či je niekto veľký či menší zlodej, veľký alebo menší klamár, sa podpisujú pod narastajúcu nedôveru k tváram, ktoré reprezentujú politickú scénu. Má to ten efekt, že – keď sami o sebe takto hovoria, tak na tom musí byť kus pravdy.

AUGUST ´68: Slovensko by malo požadovať relevantné dokumenty, tvrdí Radičová

Druhý faktor je každodenná realita na Slovensku. Ekonomický rast neznamená automaticky zlepšenie života. Dôkazom je, že keď pozriete na index merania spokojnosti a šťastia, tak Slováci v rámci Európy patria k tým najmenej spokojným a najmenej šťastným. Môže za to neistota zo zamestnania, nízky príjem z práce, nekvalitné zdravotné a verejné služby a slabá súdržnosť, vyplývajúca z neuznania postavenia a práce každého z nás v spoločnosti. To všetko sa spája do atmosféry nepokoja, nervozity a nespokojnosti.

A čo je tým tretím faktorom?

To, že do takej ťažkej životnej situácie dennodenne počúvame rozhnevaný hlas šíriaci nenávisť až aroganciu, rozbíjanie spoločnosti na „mojich“ a tých ostatných, čo opäť zhoršuje celkové napätie v spoločnosti. Okrem toho sú tu dopady kríz, problémy s utečencami, odsúvanie reálnych riešení alebo spochybňovanie, či vôbec máme nejaké riešenie. To zvyšuje neistotu a prehlbuje odmietanie politických elít. Pripisuje sa im zlyhanie a to je voda na mlyn novotvarom rôzneho typu. To sa však nedeje len na Slovensku. V Českej republike vzniklo vyše 60 nových politických subjektov, väčšina síce regionálneho charakteru, ale rastú ako huby po daždi. Pozrite sa tiež na situáciu v Poľsku, Francúzsku, Fínsku či vo Veľkej Británii. Európa má nakopené obrovské problémy, čo vytvára priestor pre radikálov, pre nové subjekty, ktoré ponúkajú svetielko na konci tunela v podobe nejakej novej nádeje, i keď mnohokrát falošnej.

Rozruch vo voľbách vyvolal najmä nečakaný úspech Mariana Kotlebu. Čím si to vysvetľujete? Treba sa aj u nás obávať extrémizmu a rasizmu?

Šírenie nenávisti, neslušnosti v politike a arogancie vytvára podhubie pre radikalizáciu v spoločnosti. Všetci tí, ktorí chrlili oheň a hnev, zľava i sprava, sú spoluzodpovední za to, že vstúpila na scénu aj extrémna radikálna politická strana. K tomu hladové doliny, kde jednoduché riešenie oslovuje ľudí, ktorí hľadajú pomoc, a vo veľkej miere stratená mladá generácia. Časť našej generácie mala príbeh oslobodenia sa od komunizmu, naši rodičia cez SNP od fašizmu. Po Novembri sme mali víziu vstupu do Európskej únie, no čo sme po naplnení tejto vízie ponúkli mladej generácii? A do toho vstupujú jednoduché ideológie. To je základ úspechu extrémistov.

Ďalším prekvapením bol výsledok strany #Sieť Radoslava Procházku. Ešte pred voľbami sa považoval za lídra pravice, ktorý by na premiérskom kresle mohol nahradiť Roberta Fica, no nakoniec mohol byť rád, že sa jeho strana dostala do parlamentu. Prečo mu voľby nevyšli?

Nástup Radoslava Procházku bol v prezidentskej kampani. Tá je primárne o ústavnosti. A on ako ústavný právnik, dobrý odborník, sa v týchto témach cítil isto. Vyžarovalo to z neho. Bol prirodzený a presvedčivý. Potom však vstúpil do vôd parlamentnej súťaže, kde sú témy širokospektrálne. A na ľuďoch, ktorí prichádzajú z akademickej sféry, z odborného prostredia, mieru neistoty v témach, v ktorých sa nevyznajú, vidieť. Jeho neistota bola zrejmá, rovnako ako jeho nerozhodnosť. Niekedy, keď nezvládal tému, podľahol emóciám, a v niektorých témach sa strácal. Poslednou kvapkou bola nerozhodnosť v tom, či pôjde alebo nepôjde so Smerom. Ale takto vystupoval aj pri viacerých iných veciach. A nerozhodnosť v politike je väčšia strata, ako keď poviete jasné stanovisko, s ktorým možno veľká časť populácie nesúhlasí, no svoju cieľovú skupinu oslovíte.

Najsilnejšou pravicovou stranou je po voľbách SaS, ktorá sa, naopak, v predvolebných prieskumoch pohybovala na hranici zvoliteľnosti. Čo rozhodlo v jej prospech?

Jednoznačné vyhranenie sa voči Smeru-SD, od začiatku, aj počas trvania kampane, veľmi jasné formulovanie najmä ekonomického programu, a myslím si, že aj to, že zvolili veľmi ostrú, tvrdú rétoriku voči utečencom.

Hlasy voličov do parlamentu posunuli aj novozaložený subjekt Borisa Kollára Sme rodina. Je to strana jedného človeka, ľudia o nej prakticky nič nevedia, a napriek tomu ju podporili. Nebude to len ďalšia strana na jedno použitie?

Súčasťou všetkých vlád, v ktorých nebolo HZDS alebo Smer, bol nejaký novotvar. V každom volebnom období sa objavujú ako reakcia na zlyhanie niektorých politických subjektov a prichádzajú s ponukou „hrubej čiary“. Tieto voľby neboli výnimkou. A pravdou je, že tieto voľby boli aj voľbou protestu. Teda odmietnutia štandardných politických strán. A to nielen pre neriešenie každodenných problémov, ale aj pre permanentne sa opakujúce korupčné kauzy. V istej chvíli si poviete: A dosť! Tento moment tu nastal, možno s predstavou, že ide o človeka, ktorý je finančne „za vodou“. Aj to mohlo ovplyvniť hlasovanie za stranu pána Kollára.

Voľby boli zrejme umieračikom pre vašu bývalú materskú stranu SDKÚ-DS, ktorá bola roky rozhodujúcou silou na Slovensku a krajine dala dvoch premiérov. Kedy sa podľa vás začal rozklad tejto strany a čo ho spôsobilo?

SDKÚ vznikla atypickým spôsobom, ako vládna strana, zhora. Bola reakciou na ťažké obdobie mečiarizmu, jej program bol veľmi silný a jasný – reformy, dostať Slovensko do EÚ, do NATO, do OECD, do všetkých medzinárodných štruktúr a urobiť z našej krajiny silnú súčasť západnej civilizácie. Reformný program bol naplnený a sprevádzaný viacerými nevysvetlenými kauzami, preto si myslím, že umieračik pre SDKÚ-DS zvonil už v čase protestov Gorila. To ostatné bol už len samospád.

Fico sa zmieril s Radičovou. Odpustili si bývalé hriechy

Myslíte si, že sa SDKÚ podarí zachrániť? Nájde sa ešte niekto, kto by sa o to pokúsil?

Nikdy nevstúpite do tej istej rieky. To nie je fráza. Podmienky, za ktorých SDKÚ vznikla z vtedajšej SDK, sa už nezopakujú. Pozrite sa na dnešnú politickú scénu – osem politických subjektov, z ktorých je väčšina nesystémových. Žiadny politológ ich nedokáže zaradiť štandardnými spôsobmi klasických politických kritérií. Smer-SD nie je sociálna demokracia, ale pragmatická strana. SaS nie je typická liberálna strana, pretože vyškrtla pilier solidarity a ľudských práv, čo je dominantný pilier liberálnych strán. OĽaNO samých seba definujú ako antisystémový subjekt, ktorý sa nechce podobať klasickej politickej strane. Sme rodina? Neviem, tú stranu ťažko hodnotovo zaradiť. SNS aj Most-Híd sú strany definované etnicky. Dvadsať rokov pritom hovoríme, že pokiaľ budeme mať na politickej scéne takéto etnicky zamerané subjekty, tak sa nepriblížime k štandardným zoskupeniam. A potom Sieť. To bol pokus, ktorý, zdá sa, nevyšiel.

Piliere liberálnej demokracie sa nám rozpadajú pred očami, tvrdí bývalá predsedníčka vlády. Piliere liberálnej demokracie sa nám rozpadajú pred očami, tvrdí bývalá predsedníčka vlády. Zdroj: Martin Domok/Plus 7 dni
Čo hovoríte na KDH, ktoré skončilo tesne pred bránami do Národnej rady? Zaspali kresťanskí demokrati na vavrínoch?

Pod výsledky volieb sa podpísali štyri roky opozičnej politiky. Väčšinu toho času boli strany zaujaté samy sebou, riešili vnútorné problémy namiesto razantnej opozičnej politiky, a ešte sa aj škriepili. Spor medzi nimi neukončil pád vlády, naopak, gradoval. A to v čase, keď boli v opozícii, keď mali priestor na predstavenie svojich priorít, svojej programovej orientácie. Nemuseli nič riešiť, ani niesť zodpovednosť, mohli predstaviť svoju alternatívu. Tie strany to však za štyri roky nevyužili. Pokus o dohodu formou ľudovej platformy padol, podobne pokus o predvolebnú dohodu. Nepôsobili ako jednoznačná alternatíva k Smeru, pretože či KDH, či Most-Híd, raz jedna, raz druhá strana, spolu so Smerom hlasovali za zmenu ústavy. Pri KDH k tomu môžeme pridať aj hlasovanie poslancov za návrh, ktorý mal ženy za umelé oplodnenie posielať do väzenia. To všetko sa prejavilo v poklese preferencií KDH.

Do parlamentu sa po rokoch vracia SNS. Jej nový predseda stranu prezentuje, ako by šlo o nový subjekt. V kampani sa vyhli nenávistnej rétorike, vystupovali korektne, dištancovali sa od Jána Slotu. Je to len maskovanie, alebo sa naozaj zmenili?

Politiku máme personifikovanú, strany posudzujeme prostredníctvom ich lídrov. Ale to, čo budú skutočne presadzovať, majú napísané vo svojich programoch. Preto odporúčam prečítať si program SNS, ktorý sa v zásadných tézach v ničom nezmenil oproti minulosti. Má rovnakú razanciu v definovaní štátu na princípe etnických Slovákov, žiadny občiansky princíp, píše sa tam o uzatváraní Slovenska a prehodnotení nášho postavenia v Európskej únii. V základných veciach je to stále rovnaká SNS, preto výmena predsedu neznamená aj zmenu programu.

Povolaním ste sociologička. Ako je možné, že sa predvolebné prieskumy tak veľmi mýlili oproti skutočným výsledkom volieb? Okrem víťazstva Smeru im prakticky nič nevyšlo.

Na prieskumoch agentúr je zaujímavé, ako odhadovali účasť vo voľbách. Bolo to v rozpätí od 45 do 73 percent, čo sa potom podpísalo pod výsledky konkrétnych strán. Zaujímavé sú aj najvýraznejšie rozdiely pri subjektoch ako SaS či Sieť, ktorá mala od osem po 15 percent. To nie je v rámci štatistickej chyby. Preto neprijímam argument, že výsledky nezodpovedajú prieskumom, lebo za dva týždne pred voľbami sa zmenila situácia. Áno, zmenila sa, ale také výrazné rozdiely medzi jednotlivými agentúrami sa tým nedajú vysvetliť. To je vysvetliteľné len – diplomaticky povedané – nejakou veľmi zásadnou systémovou chybou v zbere dát. Nie je možné mať také veľké rozdiely v tom istom čase, aj keď to bolo dva týždne pred voľbami.

Radičová má novú prácu. Bude radiť, ako zatočiť s korupciou

Seriózne agentúry tiež upozorňovali, že skoro tretina voličov nie je rozhodnutá, že tak spraví tesne pred voľbami. Hlasovanie v prieskume verejnej mienky je navyše veľmi slobodné. Tam môžete sympatie vyjadriť úplne otvorene, no v deň volieb už nastupujú aj racionálne dôvody – nenechať prepadnúť hlas, nevoliť niekoho, kto nemá šancu, prikloniť sa k niekomu, kto tú šancu má. Pre rozhodovanie sa tej poslednej nerozhodnutej skupiny určite zohrali významnú úlohu aj posledné predvolebné diskusie.

Výsledky volieb analytici hodnotia ako pat. Ako to vidíte vy? Podarí sa stranám vyskladať koalíciu, alebo budeme mať úradnícku vládu a predčasné voľby?

Vo výsledkoch volieb vidím dva rozmery. Prvým je Pyrrhovo víťazstvo Smeru-SD. Ten po každom svojom vládnutí skončí tak, že v ďalšom období už nemá s kým vládnuť. Svojím štýlom vládnutia sám sebe likviduje potenciálnych koaličných partnerov. Tými útokmi, agresivitou sám seba ženie do samotky. Tak skončil v roku 2010, tak sa to zračí po týchto voľbách. Druhým rozmerom je spoločný menovateľ ostatných strán – „anti-Fico“. Len sa pýtam, či je dostatočný na vytvorenie koalície. Znamenal by, že šesť strán vyskladá koalíciu, ktorá má zatiaľ rozhodujúci spoločný moment – že nechce vládnuť so Smerom-SD. Ale ako som už povedala, programovo je to nesúrodé spájanie, v mnohých témach dokonca rozporuplné a protikladné.

Je podľa vás možné, že sa Smeru nakoniec podarí zlomiť aj niektorú pravicovú stranu, aby s ním šla do vlády?

Hovorí sa: Je po voľbách, volič zabudni. Keď si len oprášime, čo politici narozprávali pred voľbami... Napríklad pán Bugár hovoril, že s OĽaNO nikdy nepôjde, iní hovorili, s tým nikdy, pán Matovič nemal pekného slova na pána Procházku a naopak. A teraz je po voľbách a dokonca by si mali podať ruky SNS a Most-Híd! Niekto o tom hovorí, že treba urobiť historické zmierenie, no mne to skôr pripadá ako hysterické zmierenie, pretože kým jedna strana ochraňuje menšiny, tá druhá majoritu spoločnosti. Toto skĺbiť znamená, že jedna i druhá strana poprie základný pilier svojej existencie, pre ktorý od voličov získali dôveru.

Radičová vypovedala v kauze údajného odpočúvania novinárov

Zároveň sa nesmierne posúva naša hranica tolerancie a toho, čo je ešte prijateľné. Ešte pred štyrmi či šiestimi rokmi bola SNS pre liberálno-demokratické strany neprijateľná. Dnes je to už prijateľné a zrelativizované Kotlebovou prítomnosťou v parlamente. Všímate si, ako posúvame hranicu toho, čo je ešte tolerovateľné? Pritom sa nám základné piliere liberálnej demokracie začínajú rozpadať pred očami. Mám z toho vážnu obavu. Kam až sme ochotní posunúť to, čo je ešte prijateľné, a čo už ohrozuje a rozbíja spoločnosť? Pripúšťam, že po tom, čo lídri politických strán po voľbách zmenili postoje, je už asi možné všetko.

Viete si ako predsedu vlády predstaviť Richarda Sulíka?

Pokiaľ dokáže prijať rozhodnutie, že šesťčlenná koalícia vrátane SNS je to, čo posunie Slovensko a čo mu umožní prijať riešenia, ktoré budú odpoveďou na hlavné výzvy, tak áno. Ale ak je to len využitie situácie, že počty to umožnia a všetko ostatné sú – citujem: len „prkotiny, na ktorých sa dá dohodnúť“, tak sa obávam, že nebudeme svedkami kvalitných riešení.

Ak zostaneme pri tom, že sa napokon podarí zostaviť vládu, ktoré strany by v nej podľa vás mohli byť a kto by bol premiérom?

Rozum mi hovorí, že v patovej situácii je správne nanovo rozdávať karty. Ak hráme šach, tak mat je mat. A podvádzať spôsobom, že postavím súperove figúrky na svoju stranu, že tie biele prehodím k čiernym, aby som nejako ochránila kráľa, sa vypomstí. V politike to krátkodobo môže fungovať, ale dlhšie určite nie. Treba hrať s vlastnými figúrkami. Vtedy máte šancu presadzovať hodnoty a byť presvedčiví, a nie je to len kŕč. Viem, že teraz by mi bývalí kolegovia z niekdajšej koalície ako Daniel Lipšic povedali: „Ale je tam antikorupčný program“. No neviem o tom, že by kauzy SNS boli odsúdené a potrestané. Keď bude SNS vo vláde, budú odsúdené a potrestané? Ak áno, celú svoju úvahu beriem späť.

Premiér Fico pred voľbami strašil, že Slovensko má na výber len dve možnosti – stabilnú vládu Smeru s inou stranou, alebo ďalší „zlepenec“. Ukázalo sa, že bez „zlepenca“ to teraz nepôjde. Môže taká vláda podľa vás vydržať celé funkčné obdobie?

Koalícia nie je zlepenec. Fico si sám sebe podlomil pôdu pod nohami. Neberie do úvahy svoj vlastný zlepenec, keď vládol s HZDS a SNS. Boli tam škriepky, vydieranie, osočovanie, za štyri roky sa zmenilo 28 osôb na ministerských kreslách, SNS dokonca zobral rezorty, čo si už s tým nevedel rady. Zaviedol termín „zlepenec“, a aby dnes sám zostavil vládu, musel by ju zlepiť. Koalícia je vždy kombináciou, dôležité však je, či hodnotovo blízkou. Napriek tomu sú príklady veľmi funkčných pravo-ľavých koalícií, ako napríklad v Nemecku. Náš problém je, že nemáme tie štandardné strany.

Nepadli sme na eurovale. Dzurinda sa chcel zbaviť Radičovej, tvrdí Sulík

Napriek tomu, že ste už štyri roky mimo politiky, veľa ľudí je stále presvedčených, že by ste sa mali vrátiť. Neuvažujete nad tým? Napríklad nad založením vlastnej strany?

Dôveru si veľmi vážim. Pokojne prijmem označenie, že som naivná, ale som presvedčená, že politika má byť o presadzovaní riešení a hodnôt, a nie o podiele na moci a bezhodnotovom pragmatizme. Takže keď dokážeme zachrániť piliere liberálnej demokracie – lebo podľa mňa sú po týchto voľbách vážne ohrozené – a dokážeme sa zmobilizovať k tomu, čomu sme azda ešte v novembri 1989 verili – že chceme spoločnosť sebavedomých občanov s garantovanými ľudskými právami, s fungujúcim právnym štátom, tak to sú hodnoty, pre ktoré som pripravená venovať celú svoju energiu a vedomosti. Ale či cez politickú scénu, tak na to zatiaľ stále vravím nie.

Radovan Krčmárik

Redaktor
 

Reklamné správy

Súvisiace články