Slovensko prehralo boj o pôdu. Budú ju môcť kupovať i cudzinci

BRATISLAVA – Slováci už nemôžu chrániť svoju pôdu pred cudzincami. Po tom, čo nám hrozila žaloba na Európskom súde, ministerstvo pôdohospodárstva ustúpilo Bruselu a zmení zákon, ktorý obmedzoval predaj slovenskej pôdy zahraničnému vlastníkovi.

Zemiaky
Predaj pôdy cudzincom Slovensko zatiaľ obmedzovalo. Teraz ho musí povoliť. Zdroj:TASR/František Iván

Spôsob, akým Slovensko, ale aj ďalšie východoeurópske krajiny chránili domácich farmárov, už dlhší čas kritizovala Európska komisia (EK). Upozornila, že ich predpisy porušujú voľný pohyb kapitálu a slobodu usadiť sa.

Diskriminovaní cudzinci?

Podľa zmluvy o pristúpení k Európskej únii z roku 2003 dostali nové členské štáty prechodnú lehotu na to, aby svoju legislatívu týkajúcu sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy dali do súladu s právnymi predpismi Únie.

Keď však predvlani toto 10-ročné obdobie uplynulo, Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko i Slovensko podmienku nesplnili. Prijali nové úpravy, aby pôdu ďalej chránili.

Národné bohatstvo ubúda a EÚ to vyhovuje. Prečo si nevážime pôdu a slovenské potraviny?

„Tieto predpisy obsahujú niektoré ustanovenia, ktoré Komisia považuje za obmedzenia voľného pohybu kapitálu a slobody usadiť sa,“ priblížil Andrej Králik zo Zastúpenia EK na Slovensku. Ako dodal, tieto zmeny odrádzali od cezhraničného investovania.

EK síce uznáva, že niektoré z týchto obmedzení môžu sledovať opodstatnené ciele, pretože sa zameriavajú na boj proti špekulatívnym nákupom pôdy, prípadne podporujú rozvoj vidieka, ale to podľa Bruselu nemení nič na tom, že nemôžu byť diskriminačné.

Hrozba žalobou

Slovensku EK vyčíta najmä to, že tu nákupcovia pôdy musia mať aspoň desať rokov trvalý pobyt. Podobnú podmienku uzákonilo i Bulharsko, čo podľa Komisie znevýhodňuje občanov iných členských štátov EÚ. V Lotyšsku a Litve musia byť zase kupujúci poľnohospodári.

Do najväčšieho sporu sa však Brusel dostal s Maďarskom, kde v decembri 2013 schválili veľmi prísne podmienky – úplný zákaz nadobúdania pôdy právnickými osobami a povinnosť kupujúceho, aby sám obrábal pôdu.

Európska komisia zažalovala Maďarsko pre pravidlá predaja pôdy cudzincom

Voči všetkým spomenutým krajinám začala EK disciplinárne konanie. Na jar minulého roka im zaslala formálnu výzvu na zosúladenie právnych predpisov, a keďže ich odpovede Brusel neuspokojili, koncom mája tohto roku Komisia svoju požiadavku zopakovala.

„Žiadosť má podobu odôvodneného stanoviska. Ak Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko do dvoch mesiacov nezosúladia svoje právne predpisy s predpismi EÚ, Komisia môže rozhodnúť o postúpení prípadov Súdnemu dvoru EÚ v Luxemburgu,“ uviedol Králik.

Voči Maďarsku Brusel túto hrozbu už aj splnil. V polovici júna naň EK podala žalobu. Aby Slovensko podobnému osudu predišlo, rozhodlo sa požiadavke Komisie vyhovieť.

Slovensko muselo ustúpiť

Ochranu pôdy pred cudzincami zaistila po vypršaní prechodnej lehoty novela zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorú pripravil rezort pod vedením bývalého ministra Ľubomíra Jahnátka.

Platiť začal v júni 2014 a zaviedol, že pozemok môže kúpiť len ten, kto má na Slovensku trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov. Okrem toho sa poľnohospodárstvu musí venovať minimálne tri roky. Opozícia pritom už vtedy tvrdila, že je zákon protiústavný.

Keď Slovensko vlani dostalo prvé napomenutie EK, rezort Bruselu prisľúbil, že podmienku 10-ročného trvalého pobytu pre záujemcov o kúpu slovenskej pôdy vypustí. To sa teraz aj chystá spraviť.

Fico chce ústavnú ochranu pôdy pred jej skupovaním cudzincami

„Všetci záujemcovia v EÚ musia mať rovnaké podmienky. Podmienka 10-ročného trvalého pobytu, respektíve sídla záujemcu o pôdu sa vypustí. Ďalšie úpravy v zákone sa budú týkať administratívneho zjednodušenia a zlepšenia prístupu aktívnych poľnohospodárov k pôde,“ naznačila pre Aktuálne.sk Jana Gasperová z tlačového odboru ministerstva.

Vláda by o tejto veci mala rokovať v októbri. Ako však Gasperová vysvetlila, vedenie rezortu má na problematiku stále rovnaký názor a chce zabrániť špekulatívnemu nákupu pôdy na iné účely než je poľnohospodárstvo.

Zákon sa aj tak obchádza

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora zmienený zámer zatiaľ nekomentovala. Ako pre Aktuálne.sk povedala jeho hovorkyňa Jana Holéciová, zatiaľ by to bolo predčasné.

„Ministerstvo pôdohospodárstva nás už oslovilo, aby sme sa k tomu vyjadrili, no ešte čakáme na stanovisko z regiónov,“ zdôvodnila. Podľa nej je však na mieste, aby sa poľnohospodárska pôda chránila.

„Ak ju budú skupovať cudzinci – niekedy len preto, aby s ňou špekulovali, tak to nebude na prospech slovenského poľnohospodárstva. Čím menej pôdy bude v slovenských rukách, tým horšie to bude pre našich poľnohospodárov,“ doplnila.

Zdevastovaný vidiek a pôda odpredaná do zahraničia? Cítime to už aj na potravinách

Slovensko pritom má čím lákať. Stále je tu vyše dva milióny hektárov poľnohospodárskej a 1,2 milióna hektárov ornej pôdy, čo by pri správnom využívaní umožnilo uživiť všetkých obyvateľov krajiny.

Problémom je, že kým domáca poľnohospodárska výroba dlhé roky upadá, čoraz viac sem prenikajú podnikatelia zo zahraničia. Pravdou totiž je, že napriek všetkým obmedzeniam nie je pre nich ťažké obísť zákon. Úplne stačí, aby si u nás založili eseročku a pôdu môžu kúpiť.

Preto je už bežné, že veľa poľnohospodárskej pôdy patrí Dánom či Holanďanom, ktorým slovenskí farmári po finančnej stránke nedokážu konkurovať. Aj pre nespravodlivý systém agrodotácií, vďaka ktorému slovenskí farmári z EÚ dostávajú menšiu podporu ako iní.

Evidencia vlastníkov chýba

Zaujímavé je, že dnes prakticky nikto nevie, koľko slovenskej pôdy je už v rukách cudzincov.

„Neexistuje žiadny oficiálny register, evidencia ani kataster nehnuteľností, ktorý by obsahoval informácie o pôvode vlastníka pozemku alebo nehnuteľnosti,“ priznala Gasperová.

K dispozícii sú iba odhady. „Podľa neoficiálnych zdrojov je na Slovensku už 100- až 150-tisíc hektárov pôdy v rukách cudzincov,“ zhodnotila Holéciová.

V rukách zahraničných farmárov sú státisíce hektárov našej pôdy. Fico ich chce zastaviť

Tá síce pripustila, že zahraniční investori dokážu súčasnú legislatívu obísť, ale pôdu podľa nej aj tak treba chrániť.

„Boli sme vďační aj za tento zákon, lebo to cudzinci aspoň mali sťažené. Uvidíme, aké bude nakoniec nové znenie zákona,“ uzavrela Holéciová.

Radovan Krčmárik

Redaktor
 

Diskusia

Najčítanejšie